V jedno septembrové, nedeľné popoludnie sme si povedali, že by sme mohli aspoň na chvíľku skočiť do Talianska a o pár minút na to mi do mailovej schránky dorazil mail s potvrdením letenky. Niekedy stačí málo. Akciová cena, rýchle rozhodnutie, sen a chuť vyraziť. O Lago di Garda sme sa bavili už veľa krát, takmer sme odišli minulý rok, ale napokon sme tento nápad nechali rozfúkať vetrom. Ten ho o niekoľko mesiacov našťastie privial naspäť.
Let do talianskeho Bergama prešiel rýchlo a o hodinu a pár minút už stojíme na zastávke autobusu smerujúceho do centra. Boli sme tu aj pred rokom, no nechce sa nám sedieť na letisku a tak radšej zopár hodín strávime vo večernom a nočnom meste. To je veľmi lákavé, najmä jeho stará časť na kopci nad moderným Bergamom. Večer sa však obchody zatvoria, ľudia sa takmer vytratia a kamenné uličky so starými fasádami sa stanú krásnymi. Sem tam počuť kroky ľudí, sem tam sa do ulice dostane svetlo z otvorenej reštaurácie alebo baru, ale inak v nočnom Bergame panuje ticho. Pred polnocou sa vrátime na letisko, ľahneme na dlážku v hale a zopár hodín do rána si oddýchneme.
Nočné Bergamo
Skoro ráno odtiaľto vypadneme do Bergama, aby sme sa presunuli na železničnú stanicu, odkiaľ nám ide vlak do mesta Desenzano del Garda. Ak do neho prídeme, ocitneme sa priamo na brehu Gardského jazera. Ranné uličky mesta sa ešte nestihli prebrať z nočného spánku, no prví ľudia ho už križujú sem a tam. Námestie ožíva len pomaly a tak necháme rozospaté mesto rozlepiť oči a sadneme si na ranné capuccino s croissantom. Desenzano del Garda sme si vybrali ako bod našej cesty kvôli starej rímskej vile s farebnými mozaikami. Na Sicílii či v severnej Afrike to nie je nič výnimočné, ale tu na severe Talianska je táto vila svojim spôsobom jedinečná. Malý prístav osvetlili slnečné lúče a rybári rozmotávajú na drevených lodiach svoje siete. Prejdeme sa promenádou s majákom, na obzore sledujeme hory vyrastajúce z jazera, ale aj úzky výbežok na ktorom leží mesto Sirmione.
Ráno v prístave
Kostolík v centre mesta
Chutné raňajky v prebúdzajúcom sa Desenzane
Najkrajší dom v Desenzane ovplyvnili Benátky
Východ slnka na brehu Lago di Garda
Rímska vila leží mimo centra, no stále blízko na to, aby k nej človek prešiel po vlastných. Stačí sledovať značky hnedej farby, ktoré v Taliansku vždy znamenajú historické miesto či pamiatku. Dve príjemné zamestnankyne múzea nás privítajú, vybavíme si zadarmo vstup, ako bonus nám pustia video s históriou miesta a dostaneme informačné materiály. Rímska vila z Desenzana patrí k najvýznamnejším vilám severného Talianska. Život tu pulzoval najmä od 1.storočia pr.Kr až do 4.storočia. Prvé základy položili pred cca 2100 rokmi, ale neskôr sa samozrejme vila prerábala, prestavala a menila svoju tvár. Dnes sú jej pozostatky roztrúsené na viacerých miestach. K vile sa vstupuje cez malé múzeum s nálezmi priamo odtiaľto, no ešte zaujímavejšie sú ruiny niekdajšej stavby. Postupne obehneme miesto, kde prijímali hostí, obytné časti, ale aj kúpele. Veľká časť podláh je ozdobená mozaikami vyskladanými z tisícok malých kamienkov. Sú naukladané tak, aby ožili rôzne staroveké scény od lovu, rybolovu až po malých, lietajúcich Amorkov. Nevie sa s určitosťou povedať komu vila patrila, ale najčastejšie sa skloňuje meno Flavius Magnus Decentius, brat cisára Magnentia, ktorý vládol v rokoch 350 – 353. Rozlúčime sa a kráčame k zastávke za prístavom odkiaľ nám podľa informácii má odchádzať autobus do Sirmione.
Ruiny rímskej vily v Desenzane
Krásna mozaiková podlaha vo vile
Mozaiky z Desenzane patria k najkrajším na severe krajiny
Zvieratá na mozaikách nesmú chýbať
Amorkovia pletú vence
Zachovalé mozaiky pochádzajú najmä zo 4.storočia
Desenzano del Garda a Sirmione delí od seba len polhodinka cesty autobusom. Lístky predáva šofér priamo v autobuse a cesta sa vlní okolo jazera. Sirmione leží na úzkom polostrove, ktorý pripomína prst vystretý do vôd jazera. Vždy sa mi na fotkách páčil hrad zo Sirmione a tak sa teším, kedy mi vyrastie pred očami na živo. Je krajší než na obrázkoch. Kamenné telo dopĺňajú rozlezené hradby a niekoľko mohutných vežičiek. Bránou vstúpime do mesta a ani priveľmi nerozmýšľame a ideme sa pozrieť dnu. Jeho interiér je prázdny, vyplnený nádvorím, ale to čo z neho robí krásne miesto je vysoká veža a výhľad na celé Sirmione s jazerom naokolo. Stúpame tak vysoko ako sa len dá a užívame si panorámu. Na jednej strane vidno úzky prúžok krajiny spájajúci Sirmione s talianskou pevninou a na strane druhej sa zaobľuje polostrov a nechá jazero prebrať taktovku. Hrad nechala postaviť známa rodina Scaligeri už v nepokojnom 13.storočí, kedy medzi sebou bohaté rody súperili o moc. Rocca Scaligeri ako hrad prezývajú nie je jedinou krásnou pevnosťou na brehu Lago di Garda. O čosi severnejšie by sme našli rovnako príťažlivé miesto s názvom Malcésine.
Hrad leží na začiatku mesta
Rocca Scaligeri v plnej kráse
Hradby obsadili čajky
Pohľad na Sirmione z hradnej veže
Breh jazera Lago di Garda
Sirmione a Gardské jazero
Vysoká hradná veža slúži ako rozhľadňa
Samotné mesto Sirmione hrá mnohými farbami. Akoby každá ulička mala svoj vlastný odtieň a aj keď niekde farby vybledli, krásnymi zostali. Je vidno, že sa Sirmione stalo turistickým ťahákom a preto je každý druhý obchod predajňa suvenírov, kaviareň alebo reštaurácia. Koncom októbra tu však aspoň nie je plno ako počas letnej sezóny. Výletné lode aj menšie loďky križujú jazero sem a tam a v diaľke sa dvíhajú kopce. Pomaly ich zahaľuje opar či hmla a postupne miznú z pred očí. Je príjemne sa tu prechádzať a povedali sme si, že prejdeme až na samotný koniec polostrova. Tam majú totiž ležať ruiny rímskej vily z 1.storočia pr.Kr. To si nemôžeme predsa nechať ujsť.
Hrad pri pohľade z uličiek mesta
Farebné centrum Sirmione
Prechádzka kamennými uličkami
K Taliansku farebné domy jednoducho patria
Rocca Scaligeri
Okolo hradu je vodná priekopa
Vila prekvapí najmä svojou rozlohou, pretože zaberá skutočne celý výbežok polostrova Sirmione. Pomedzi olivové háje sú rozhádzané časti vily, ktorú dnes poznáme pod menom Grotte di Catullo, čiže Catullova jaskyňa. Samozrejme s jaskyňou toto miesto nemá nič spoločné, ale keď vilu znovu objavili, tak im jaskyňu pripomínala a meno sa hneď ujalo. S menom rímskeho básnika Catulla by sme však zhodu našli, pretože v týchto miestach mal umelec žiť a vlastniť vilu. Samozrejme, dnes by ju nespoznal, pretože po jeho smrti ju po prelome letopočtov zväčšili aj prestavali. Kráčame pahorkom a hľadáme zvyšky stavby. Niekde sú len kusy kameňa, ale čím bližšie sme k brehu, tým sa viac odkrývajú múry, oblúky, staroveké cestičky a obytné priestory. Vile v Sirmione prihrali do vienka nádherné prostredie, pretože Gardské jazero je takmer všade kam sa človek pozrie.
Stará rímska cesta na výbežku
Rímska vila na brehu Lago di Garda
Ruiny rímskej vily
Olivovník
Breh Lago di Garda
Grotte di Catullo
Pôsobivá časť vily
Túlame sa mestečkom až naspäť k hradu a opäť skončíme v uličkách, tento krát iných do akých sme vliezli na začiatku. Prejdeme námestím, sledujeme ľudí v reštaurácii ako si užívajú cestoviny či pohár vína, zjeme pizzu, posedíme si na nábreží kde sa necháme pohladiť jesenným slnkom a nastúpime na autobus do Verony.
Na hlavnom námestí
Výborná pizza
Drevené móla na nábreží
Obed
Rocca Scaligeri
foto: Tomáš Kubuš, Bergamo, Desenzano del Garda, Sirmione, 23-24.10.2012
