Začiatkom marca som si spolu s kamarátmi naplánoval návštevu Neapola. Už dlho som sa tešil na deň kedy sa poprechádzam príťažlivými uličkami tohto nepochybne zaujímavého miesta. Niekoľko krát som sa už túlal v jeho okolí, niekoľkokrát som Vezuvu sľúbil, že prídem, ale akosi to doteraz nevychádzalo.
Až prišiel marec a konečne sedím v autobuse smer Neapol. Mesto sa mi zapáčilo hneď od prvého kontaktu. Ním bola stanica Garibaldi s priľahlými uličkami. Všade množstvo tovaru, ľudí, áut a neodmysliteľný juhotaliansky chaos, ktorý tak milujem. Za pár dní, ktoré sme mali k dispozícii sme toho pobehali naozaj dosť. Najkrajší pocit je keď sa človek bezstarostne nechá unášať uličkami a ľuďmi mesta. Vždy sa dostane aj k nejakej historickej pamiatke, ktorá je v tom čase vítaným bonusom. Nie však pamiatky, ale atmosféra Neapola mi vyrazila doslova dych. Čítal som už mnoho o tomto meste a väčšina z toho boli rôzne negatíva, ktoré človek stretnú už od prvého kroku. Človeka majú okradnúť a v tom lepšom prípade uniesť ak nie zabiť. A tak som čakal, čakal a nič. Každú noc som sa pravidelne túlal uličkami a vychutnával som si toto mesto. Ľudia, ktorých sme stretali boli aj v túto nočnú hodinu priateľskí ako aj po celý deň. Mesto si ma získalo azda všetkým. Za celý čas pobytu som nezaznamenal ani jedno negatívum a preto sa Neapol zapísal do môjho srdca veľkými písmenami. Má krásne, príťažlivé, ošarpané, úzke uličky, tak typické pre tento kút sveta. Na cestách vládne chaos, ale po čase zistí človek, že ide o organizovaný chaos. Mesto ponúka množstvo historických klenotov v podobe pevností, kostolov či námestí. Po celodennom behaní sa môže človek vyvaliť na breh mora a pozorovať ako sa vlnky hrajú s malými loďkami. Na to všetko sa pozerá Vezuv, krásny a zároveň tak nebezpečný. V Neapole robia okrem iného aj tú najlepšiu pizzu, akú som kedy jedol. Ochutnal som ju azda v každom talianskom kraji (okrem Sardínie), no pizza akú robia tu si zaslúži obdiv, pretože sa dá prirovnať k umeleckému dielu.
Teraz tu sedím, píšem a chýba mi. Nielen pizza, chýba mi Neapol so všetkým čo ponúka. Chýba mi pohľad na Vezuv, vôňa mora, chýbajú mi talianske uličky s mopedmi...Počkaj na mňa Neapol! Ja sa vrátim...
Jeden z prvých kontaktov s Neapolom. Výhľad z balkóna
Námestie Piazza Dante
Jedna z najznámejších pamiatok mesta - Castel Nuovo
Castel Nuovo
Castel Nuovo
Na nádvorí Castel Nuovo
Na námestí Piazza Plebiscito, v pozadí kostol S.Francesca di Paola
Santa Francesca di Paola
Po krátkom daždi sa objavila dúha
Stará pevnosť Castell dell´Ovo
Ulička plná zástav
Odpočinok
Piazza Miraglia, v jej blízkosti sme bývali
Hotové a chutné umelecké dielo
Aspoň to nemajú ďaleko do kostola
Krása ošarpaných uličiek
Zaujímavá maľba na námestí Piazza Miraglia
Kostol Il Gesú
Galleria Umberto
Galleria Umberto
Úzke uličky v ktorých je vždy pre všetkých miesto
Zelenina s ovocím na rohu ulice
No nie sú príťažlivé?
Výhľad na celé mesto
Tu je! Krásny Vezuv zahalený v poludnajšiom opare
Pri výstupe na vyhliadku si treba aj oddýchnuť
Neapol je naozaj obrovský
...v pozadí vidno aj výškové budovy moderného Neapola
Živý rybí trh schovaný v uliciach
Výber je naozaj obrovský
O pár krokov ryby vystriedala zelenina
Pohoda na brehu mora
Nočná fontána pri Galérii Umberto
foto: Tomáš Kubuš, Napoli, 11-13.3.2008
