Najviac známych miest má Sicília rozložených pozdĺž pobrežia a preto sa málokto vyberie do vnútrozemia ostrova objavovať skryté poklady. Stredná, alebo ak chceme vnútrozemská Sicília je plná prekvapení a kto sa sem vyberie, ten si po čase túto oblasť zamiluje. Je to iná Sicília ako na pobreží, pretože tu všetko plynie pomalšie. Zvlnené pahorky pod sebou ukrývajú lány zlatých obilných klasov a krajina tak miestami pripomína rozbúrené more nad ktorým tancujú oblaky. Niekedy tu chýba značenie, množstvo domov je rozpadnutých, políčok vypálených, ale stále to má čosi do seba čo sa nedá s určitosťou popísať. Tu človek pochopí prečo sa Sicílii hovorili „obilnica Ríma“ v dobách, kedy ešte rímski cisári nosili na sebe purpurom zdobené tógy. Mestečká vyrástli na pahorkoch, aby mali pohľad na celé okolie a presne tak žije aj vnútrozemské mesto Caltanisseta. Nepatrí k turisticky prebádaným miestam, ale to neznamená, že je bez života. Stačí sem prísť ráno a odrazu sa človek ocitne v bzučiacom úle. Muži sa od rána zbiehajú na hlavnom námestí nesúcom meno talianskeho hrdinu Giuseppe Garibaldiho a diskutujú v malých skupinkách. Niektorí sa skryli pred slnkom do tieňa stromov, iní si len posadali na múrik fontány s tritónmi kúpajúcimi sa vo vode a zvyšok stojí pri ceste tak, aby sa mohli zdraviť okoloidúcim či mopedom. Ženy nemajú na podobné vykecávanie čas. Tie behajú po obchodoch, zháňajú čerstvú zeleninu či mäso, aby pod ich rukami v kuchyni vzniklo umelecké dielo zo stránok talianskej kuchyne. Niekoľko mladých sedí na káve či capuccine a posledné čo by človek vyčítal z tvár ľudí sú starosti či stres. Dominantou mesta je kostol San Sebastiano so zvláštne nesymetrickou fasádou, ktorú dotvára vysoká zvonica. Kostol postavili obyvatelia Caltanissetty ešte v 16.storočí, aby sa poďakovali svätému Sebastiánovi za to, že od nich odvrátil mor. V 19.storočí prešiel kozmetickou úpravou a do jeho fasády zapracovali korintské, iónske aj dórske stĺpy, aby zvýraznili jeho neoklasicistickú víziu. Kostol sleduje veľká Katedrála naproti staršia takmer o celé storočie. Kto vkročí dnu, objaví niekoľko nádherných starých fresiek rozťahaných po stenách. Na svedomí ich má najmä flámsky maliar Guglielmo Borremans, ktorý tu v prvej polovici 18.storočia žil a tvoril. Je tu ticho a prázdno a nedoliehajú sem žiadne zvuky ulice.
Caltanissetta má podobne ako celá Sicília do seba vpísaný obrovský kus histórie. Už Kartáginci tu založili prvú pevnosť, ktorú neskôr dobyli Rimania a ako utekali storočia vystriedal sa tu nejeden dobyvateľ, no medzi významnejších patrili Saracéni, teda moslimovia, ktorí prišli zo severnej Afriky, aby si ostrov podmanili. Boli to práve oni, komu vďačia domáci za svoj dnešný názov mesta, pretože Arabi volali mesto Qal´at al-Nisa, teda Ženská pevnosť a jej skomolením nám vznikla Caltanissetta. Na svojej ceste Talianskom sa tu na sklonku 18.storočia zastavil Goethe, neskôr ho nasledoval Alexander Dumas a neobišiel ho ani Garibaldi, no za jeden z míľnikov sa považuje rok 1878, kedy sem konečne bola zavedená železnica a tak nemala Caltanissetta pocit zabudnutia. Na takýchto miestach človek lepšie dokáže vnímať bežný život Sicílčanov. Caltanissetta leží ďaleko od mora, takže tu chýbajú typické rybie trhy, ale domáci si ich nahradia trhmi so zeleninou a ovocím. Úzke ulice prepletajúce sa ošarpanými štvrťami takmer zapchali odstavené autá a hoci to bude znieť ako klišé, mnohé z odparkovaných áut sú malé fiatky. Takmer každé auto si na sebe nesie nejaký šrám z chaotickej dopravy. Babka na balkóne vybiehajúcom do ulice vešia prádlo a suseda polieva kvety. Nijako tu nezáleží aký deň je v kalendári, pretože na miestach akým je toto, čas beží inak. Na konci uličky sa objaví červená fasáda kostola Sant´Agata al Collegio do ktorého sa vstupuje barokovým schodiskom. Sem tam sa pri potulkách objavia aj paláce, postavené prevažne v 19.storočí ako napríklad Palazzo Testasecca ležiaci naproti palácu Benintende. Je ich tu však viacero, niektoré ošarpané, iné svietia svojou krásou. Je príjemne stráviť tu nejaký čas, niekoľko hodín a splynúť s mestom, kde nestretnete žiadneho turistu.
foto: Tomáš Kubuš, Caltanissetta, 29.8.2011
