Palazzolo Acreide a niekoľko ďalších miest v okolí patrí k barokovému dedičstvu Sicílie, nad ktorými drží ochrannú ruku UNESCO. Mesto vystavali architekti do svahu a na kopci, v jeho tesnej blízkosti leží staroveké mesto Akrai, alebo Akre ako sa o ňom niekedy zvykne hovoriť. Človek milujúci antické ruiny nedokáže okolo tohto miesta prejsť len tak, bez povšimnutia. Najpôsobivejšou pamiatkou je grécke divadlo z 3.storočia pr.Kr. Je veľmi pekne zachovalé, aj keď nevyrazí dych svojou veľkosťou. Na predstavenie gréckych tragédii či komédii sa tu mohlo stretnúť naraz len okolo 600 divákov. Treba však povedať, že Akrai nie je rozľahlé miesto. Rimania si neskôr grécke divadlo prispôsobili a prerobili ho na senát. Po obvode mesta sú dnes vysadené stromy a vychodené cestičky spájajú najzaujímavejšie miesta. Malý odeon ležiaci v tieni divadla mi príde tak maličký, že sa do neho môže zmestiť nanajvýš tucet ľudí. Na vŕšku rozoznávam v ruinách chrám, ale stoja z neho len porúcané základy. Patril obľúbenej bohyni Afrodite. Tá by dnes len smutne zalomila rukami keby videla čo zostalo z jej svätostánku. Záhrada so skalami pripomína slávne Dionýzove ucho v Syrakúzach. Tu sa však v jeho vnútri neskrýva kameňolom, ale staré nekropole. Priestor sa tiahne hlboko do skaly a miestnosti od seba oddeľujú okná aj kamenné oblúky slúžiace ako dvere. Všade je tma alebo aspoň šero navodzujúce zvláštnu atmosféru. Celým areálom rozvoniavajú práve dozrievajúce figy. Ich vôňa je tak sýta a sladká, že ich musím pár ochutnať priamo zo stromu. Zvláštne koľko krásnych starovekých ruín dopĺňajú práve figové stromy a ich vôňa sa mi tak často spája s kamennými svedkami dávnej minulosti.
Do centra mesta Palazzolo Acreide sú to zo starovekého mesta len dva-tri kilometre. Už na prvý pohľad vidno, že nevybočí z priemeru typických mestečiek s úzkymi, farebnými uličkami, kde sa čas rozplýva v ošarpaných fasádach. Východná Sicília je posiata mnohými barokovými mestami, ale Palazzuolu ako svoje mesto prezývajú Sicílčania patrí k najkrajším z nich. Noto alebo Ragusa sú známejšie aj navštevovanejšie, no minimum turistov, ktorí zavítajú sem dodávajú mestu akýsi punc autenticity. Siesta, ktorá prikryje sicílske mestá po obede je v plnom prúde a ulicami sa len občas ozvú nejaké kroky. Niektoré ulice aj domy sú schátralé, no ak by ich chceli opraviť určite by stratili svoju starobylú, ošarpanú krásu. V tichých uličkách parkujú mopedy, autá a nad nimi sa suší prádlo. Páči sa mi ako sa vedia pohrať s farbami. Farebná mozaika skrášľuje stenu, dvere, okenice, múry, to všetko svieti natreté iným odtieňom. Viacero obchodov zíva prázdnotou. Ich majitelia niekde doma spokojne oddychujú a podvečer sa opäť vrátia za svoje pulty. Medzi domami vykukne veža kostola ozdobená krížmi. Kostol Chiesa di San Sebastiano stojí na konci námestia a priečelie stojace na vrchole schodiska sa vypína k nebu. Schodisko mu dodáva monumentálny vzhľad. Je jedným z viacerých barokových skvostov nachádzajúcich sa v Palazzole. Baroková tradícia sa tu neobjavila náhodou. V roku 1693 zasiahlo celú oblasť ničivé zemetrasenie a niekoľko miest zrovnalo zo zemou. Krátko na to ako sa ľudia spamätali z prírodnej katastrofy si povedali, že svoje mestá nemôžu nechať takto zahynúť a rozhodli sa ich vystavať vo vtedajšom modernom barokovom štýle. Na námestí Piazza del Popolo stojí radnica a kolonáda bielych stĺpov. Do jedinej otvorenej kaviarne si posadalo pár ľudí na pohárik kávy a minerálky. Okoloidúci moped sa zdraví s čašníkom a človek po chvíli nadobudne pocit, že sa tu pozná každý s každým. Akoby tu na prvý pohľad všetci spoločne žili ako veľká sicílska rodina. Atmosféru Palazzolo rozhodne má a hoci to nebude mesto, kde by sa návštevník zdržal od východu po západ slnka, stále v ňom bude niečo, čo ho prinúti mimovoľne sa usmiať, ak si na neho spomenie.
foto: Tomáš Kubuš, Akrai, Palazzolo Acreide, 31.8.2010
