Už ani nespočítam koľko krát som prechádzal medzi mestečkom Patti. Leží na severnom pobreží Sicílie na hlavnej trase medzi Messinou a Palermom, hoci bližšie práve k východosicílskej metropole. Kto sa vydá z Messiny na západ, ten diaľnicou pôjde okolo starovekého mesta Tyndaris, stratí sa v tuneli a za ním sa čoskoro objaví mesto rozseknuté na dve polovice. Tá jedna, Patti Marina leží na brehu mora a pripomína malé mestečko s obchodmi či barmi, druhá sa tiahne pahorkom a predstavuje tradičné sicílske mestečko. Viac krát sme sa v Patti zastavili kvôli tomu, že tu stojí rímska vila posiata mozaikami, no až neskôr sme prišli na to, že sa oplatí merať cestu aj hore kvôli katedrále a hrobke významnej ženy, ktorá bola manželkou normanského kráľa Rogera I. a neskôr dokonca aj jeruzalemského kráľa Balduina I.
Je dobré sa vybrať po stopách Patti presne tak ako kráčala história a tak si človek najprv vychutná ruiny rímskej vily. Malé, moderné Patti na brehu Tyrhenského mora sa javí ako dovolenkové miesto, hoci sem chodia dovolenkovať zväčša domáci, pretože zahraniční turisti o tejto bodke na mape často krát ani len netušia. Chvíľku trvá, kým sa návštevník zorientuje v sicílskych jednosmerkách, aby sa dostal do svojho cieľa. Po dlhšom čase na Sicílii si však na to každý zvykne a už ani nie je nervózny, ak sa niečo nepodarí na prvý krát. Ruiny rímskej vily ležia takmer presne pod diaľnicou, ktorá levituje na vysokých pilieroch. Rímska vila tu v Patti nie je tak slávna ako Piazza Armerina, nemá ani tak krásne mozaiky ako vila Tellaro, ale koho fascinuje staroveké umenie a svet Rimanov, ten si tu príde na svoje. Vilový komplex Rimania postavili neďaleko brehu dnešnej riečky Montagnareale a predpokladá sa, že stál na dôležitej ceste Via Valeria spájajúcej Messanu (dnešnú Messinu) a Lilybaeum (dnešná Marsala). Podobne ako aj ostatné významné vily na Sicílii, aj Patti pochádza prevažne zo 4.storočia, hoci sú indície o tom, že tu niektoré časti vily stáli aj v priebehu 2. a 3.storočia. Luxus si jej majitelia neužívali dlho, pretože ju malo koncom 4.storočia zničiť zemetrasenie a to čo nedokončila príroda o to sa postarali vpády Vandalov z roku 440. Zvyšky vily sa krčia pod umelým stropom, aby mali mozaiky ochranu, no z diaľky tak pripomína stavenisko. Malé múzeum ponúka niekoľko exponátov. Zopár sôch, torzá mramorových tiel, keramika, kúsky farebných mozaík, drobné predmety, ale nič čo by zapĺňalo stránky svetových kníh. Výhodou Patti je, že kedykoľvek sem prídete, nikto tu okrem Vás nebude. Je krásne mať celú rímsku vilu pre seba. Nikde sa netreba tlačiť, uhýbať pred skupinkami s cvakajúcimi fotoaparátmi, ale vychutnať si ticho pri pohľade na mozaiky. Nad mozaikami vedú chodníčky, aby po nich návštevník nešliapal, no zároveň aby ich všetky dokonale videl. Sú krásne. Mnohé predstavujú len spleť geometrických útvarov, ale objaví sa medzi nimi aj medúza Gorgóna, božský Bakchus, Kupidi na voze ťahanom koňmi či niekoľko exotických zvierat. Z múrov nezostalo takmer nič až na jeden oblúk a niekoľko základov. Vila sa stratila, no našťastie z nej dodnes máme vzácny mozaikový koberec.
Pár kilometrov od rímskej vily sa cesta kľukatí nahor do starého mesta. Pás budov sa rozbehne okolo hlavnej cesty a každým ďalším metrom sa otvára krajšia a krajšia panoráma Patti s okolitým zálivom. Pahorku dominuje monumentálny kňazský seminár a napokon aj katedrála. Auto necháme na maličkom parkovisko v obklopení starých budov a po vlastných šliapeme hore na vrchol pahorku. Je ešte ráno a to znamená, že malé sicílske mesto žije rušným životom. Do siesty je ešte niekoľko hodín a tak treba všetko stihnúť. Muži sedia na lavičke, stoja pred obchodmi a zhovárajú sa, zatiaľ čo ženy prevláčajú ťažké nákupné tašky hore a dole ulicou. Najrušnejšie je u predavača rýb a zeleniny. Obe tieto komodity Sicílčania milujú a tak nesmú chýbať v miestnej kuchyni. Akonáhle sa stratí hlavná ulica, človeka pohltia tie krásne, tisíc krát spomínané, úzke uličky plné zanedbanej atmosféry. Pod vytŕčajúcimi balkónmi stojí sem tam odstavené auto, moped, opreté bicykle a pobehujú tu túlavé mačky. Až hore sa otvorí priestor do námestia a z neho vyrastie zaujímavá katedrála. Možno stavba samotná ani nie je tak príťažlivá ako to, čo v sebe ukrýva. Za jej stredovekými múrmi stojí neďaleko oltára kamenný sarkofág, kde je pochovaná Adela del Vasto, známa aj ako Adelaide de Montferrat či po taliansky Adelasia. Žila na prelome 11.a 12.storočia a do histórie vošla ako manželka sicílskeho kráľa Rogera I. Sicílskeho s ktorým mala dvoch synov. Aj Šimon Sicílsky aj neskôr Roger II. zasadli na sicílsky kráľovský stolec. Po smrti svojho manžela Rogera I. sa na chvíľu stala Adela regentkou nad ostrovom, no po tom ako syn Roger II. v roku 1112 dosiahol plnoletosť, stiahla sa z vysokej politiky. Osud to však chcel inak. Neskorší jeruzalemský kráľ Balduin I. stratil pri križiackych výpravách svoju manželku Godehilde, v Jeruzaleme si vzal Arménku menom Arda, no keď sa dostal v roku 1100 k vláde, zapudil ju a ponúkol sobáš práve sicílskej Adele. Tak sa z nej v roku 1112 alebo 1113 stala jeruzalemská kráľovná. Idylka však trvala len pár rokov, pretože Balduina obvinil pápež Paschal II. z bigamie, keďže bývalá manželka Arda stále žila. Keď v roku 1117 kráľ Balduin ochorel, myslel si, že ak sa zriekne Adely, zachráni ho to pred pádom do pekla a tak nechal ich sobáš vyhlásiť za neplatný. Adela si tak zbalila veci a z Akre sa vrátila nazad na Sicíliu. O rok na to zomrela a pochovali ju sem do katedrály v Patti. Ja zaujímavé stopovať jej osudy a stáť pri jej hrobke, pretože sa o nej takmer vôbec nehovorí. Jej smrťou sa však dejiny nezastavili a zrada jeruzalemského kráľa mala vážnu dohru, pretože syn Roger II. znenávidel všetko jeruzalemské a odmietol sa zapojiť nielen osobne do križiackych výprav, ale nepodporil ich ani finančne. V katedrále je ticho. Nikto sem nezavíta, hoci je to krásne miesto s ešte krajším výhľadom. Na jednej strane sa rozutekali pahorky do vnútrozemskej Sicílie posiate domami a na opačnej strane pahorok klesá až k sýtomodrým brehom Tyrhenského mora. V diaľke sa krásne vyrysovali siluety najbližších Liparských ostrovov a nad nimi sa nazbieralo niekoľko oblakov. Neviem či niekedy budem mať dosť takýchto pohľadov na moje obľúbené ostrovy. Jedno je však isté, Patti je len neznámou bodkou na mape, no ak sem človek zavíta, fascinujú ho tie príbehy dejín, ktoré sa tu odvíjali. Veď koniec koncov, hľadal by práve tu niekto hrobku jeruzalemskej kráľovnej?
foto: Tomáš Kubuš, Patti, 2009-2011
