Jedným z najkrajších a azda aj najzaujímavejším miestom Nizwy je trhovisko, kde predávajú zvieratá. Je piatok a vtedy je trh najživší, pretože sa sem zídu ľudia z blízkeho okolia. Veľké parkovisko pred hradbami je plné áut a ľudí vykladajúcich tovar. Na zadnej korbe nákladného auta sú už naložené ťavy a čakajú čo sa s nimi bude diať. Celý priestor trhoviska je vyplnený ľuďmi. V strede je štrková manéž, ktorou vedú svoje zvieratá ich majitelia. Ak sa niekomu zviera zapáči, dá o sebe vedieť a môže si ho obhliadnuť zblízka či kúpiť priamo na mieste. Na múriku posedáva skupinka starších mužov. Sivé brady dlhé niekoľko centimetrov, hlboké vrásky, v ruke zvierajú drevené paličky, neustále gestikulujú a horlivo diskutujú. Mladí chlapci v čisto bielych dišdašách, takmer nedýchajú, tak ich to celé vtiahlo do deja. Ženy čupia o kúsok ďalej a predávajú kozy. Aj pri nich sa občas niekto pristaví, ale obchody im na prvý pohľad veľmi nejdú. Premelie sa tu toľko zaujímavých tvári, akoby sa na jednom mieste zišiel celý Omán. Z davu sa vynorí žena v červených šatách s čiernou maskou na tvári aké zvyknú nosiť ženy v iránskom Bandar-e Abbase. Na tejto krajine je krásny ten multikulturalizmus, ktorí návštevníka prevedie aj inými krajmi tohto sveta. Vzadu sú na drevených koloch uviazané zvieratá. Došlo k potýčke medzi býkom a baranom, až sem musia zvolať majiteľov, aby znepriatelené zvieratá oddelili. Pod stromom sedí pol tucta mužov a zo spoločnej misy si rukami naberajú jedlo. Akoby ani nevnímali čo sa okolo nich deje a vytvorili si vlastný svet. Ten ománsky svet ma však dokonale pohltil.
Ománci sledujú predvádzanie zvierat
Na trh s dobytkom sa vždy zlezú muži z celého mesta
Fotogenický dedko na trhu
Momentka zo zvieracieho trhu
Niekedy idú zvieratá sami, inokedy im treba pomôcť
Mladý "princ"
Trhovisko je krásne živým miestom
Mladík z trhu
Kúpiť sa tu dajú aj kozy
Pred aj po obchode treba porátať peniaze
Starý Ománec
Rozhovor ma trhovisku
Kravy si môže kupujúci prísť prezrieť aj sem
Žena v maske
Po predaji si treba oddýchnuť a spoločne sa najesť
Uličky mesta začínajú po sieste pozvoľna ožívať. Šedé, cínové mraky sa pomaličky prevaľujú oblohou a odrazu je šero ako pár minút predtým, keď sa krajina ponorí do nočnej tmy. Začína pršať. Je to nesmierne osviežujúce po niekoľkých suchých mesiacoch. Chodníky sa trblietajú a začínajú sa vytvárať malé potôčiky. Prechádzam sa spoločne s ďalšími ľuďmi a teším sa ako sa o mňa rozbíjajú dažďové kvapky. Po necelej polhodinke mraky odišli a s nimi aj posledné kvapky. Nizwa ukrýva vo svojom starom meste obrovskú tržnicu prehľadne rozdelenú do sektorov, aby sa v nej vedel aj neznalý človek poľahky zorientovať. Vchádzam dnu a mám pocit, akoby som sa ocitol niekde na trhovisku v Strednej Ázii. Najväčšiu miestnosť si nechali pre seba predajcovia ovocia a zeleniny. Predavači sedia na malých koberčekoch vysoko na svojich pultoch vykladaných kachličkami. Farebná symfónia láka návštevníka, aby niečo ochutnal. Pri východoch predávajú domáce cukrovinky. Najtypickejšou z nich je miestna chalva, ktorú majú pripravenú v kelímkoch. Má konzistenciu ako puding a jej malé kúsky s vôňou medu a orieškov doslova tancujú na jazyku. Najväčšími maškrtníkmi sú najčastejšie starí dedkovia, ktorí sem prídu, objednajú si veľkú chalvu, posadia sa na staré prútené stoličky a začnú preberať udalosti posledného dňa. Vonku priamo na chodníku si rozložili svoje „obchody“ muži v typických snehobielych odevoch zvaných dišdaša. Na hlave spočíva „kuma“ tradičná čiapočka s vyšívanými vzormi. Ešte nikdy predtým som nevidel granátové jablká veľké ako päsť dospelého muža. Improvizovaný rybí trh sa rozložil na rohu ulice. Okolie je sfarbené do atramentovej čiernej farby z veľkých sépii naukladaných na starých novinách. Mladík s výzorom sympatického piráta si ma ostrým zrakom premeriava, no napokon sa aj on usmeje. Dlho stojím opretý o ošarpanú stenu a pozorujem ako okolo mňa plynie každodenný život ománskeho mesta. Rybí trh mi pripraví ešte jedno prekvapenie. Stratím sa za rohom domu a zrazu nájdem ležať na zemi obrovského žraloka. Je lepšie stretnúť ho tu ako niekde v mori. Síce je žralok len pohodený na zemi a je zrejmé, že už dávno nežije stále z neho ide akýsi zvláštny rešpekt, ktorý nedovolí priblížiť sa k nemu na dosah ruky.
Trhovisko podobné tým stredoázijským plné zeleniny a ovocia
Ryby sa môžu predávať kdekoľvek na ulici
Oddych popri predávaní
Výber z rozmanitých rýb
Nákup rýb priamo na ulici
Starý Ománec na nákupe
Predavač a jeho váha
Mladý námorník nad úlovkom
Niekto sleduje trh z diaľky
Predáva sa na pultoch alebo jednoducho priamo na zemi
Ománec v snehobielej dišdaši
Bezcieľne sa túlam mestom až dokým sa začne stmievať a potom si hľadám útočisko. Vedľa hlavnej ulice sú vysvietené podniky, tak končím v jednom z nich. Vonku postávalo niekoľko Pakistancov, tak som vedel, že tu nájdem niečo dobré pod zub. Jedálny lístok tu nefunguje, tak mi ukazujú na tanieroch čo majú a napokon si vyberiem kura tikka masala. Tá chuť je vynikajúca a všetci v podniku jeme svorne len rukami. Kto by sa tu obťažoval s príbormi? Veľmi sa mi tu páči, tak tu ešte po jedle dlho posedávam a pomaly si odpíjam z ománskeho čaju s mliekom a píšem denník. Už stačí chytiť len taxík k hotelu a ďalší rozprávkový deň sa pomaly uzatvára.
foto: Tomáš Kubuš, Nizwa, 26-27.9., 1-2.10.2009
