Hneď po chutných raňajkách opúšťame Samarkand a cestou do Buchary sa chceme zastaviť v meste Nurata. Je to síce odbočka z hlavnej cesty, ale načo sa ponáhľať keď máme čas? Podľa rady chlapíka z hotela si na hlavnej ulici berieme lacný taxík na stanicu Pavarot. Tu už stojí niekoľko taxíkov, maršrutiek, no nikde žiadne autobusy. Hľadáme bucharských taxíkárov s číslom 22 v ŠPZtke s ktorými by bola cesta do Nuraty lacnejšia, pretože by z nej mohli pokračovať priamo do Buchary, zatiaľ čo miestni taxikári by sa museli vracať späť a chceli by preplatiť aj druhú cestu. Nedarí sa nám a miestni zdierači hádžu po nás také sumy, až sa nám chtiac nechtiac dvíhajú kútiky úst. V tom sa pri nás zastaví chlapík a vraví, že máme skúsiť šťastie na stanici Otabek. „Odtiaľ Vám pôjdu autobusy smerom na Bucharu“ dodá a už aj rýchlym krokom mizne na konci ulice. Autobus do Buchary je už pristavený. Len si dnu hodíme batohy a môžeme nastúpiť. Vnútrom sa rozlieva strašné teplo a nepríjemný zápach. Bude to jazda ako sa patrí. Ešte dlho posedávame v buse, kde by sa dusno dalo krájať na malé kúsky. Vybehnem si kúpiť vychladené pitie, koláčiky a zaujímavú tmavo-bielu čokoládu. Už už som si pomyslel, že vyrážame keď v tom šofér opäť vypína motor a necháva nás v tejto kovovej saune. Autobus nás po troch hodinách vyhodí v meste Navoi, ktoré je východzím bodom pre návštevu Nuraty. Chvíľku zjednávame taxík, ale vzápätí prichádza maršrutka a za 2500 somov nás vezme priamo do mesta kam máme namierené. Ešte chvíľku vydržať kým sa zaplnia posledné miesta a môžeme ísť. V Nurate sme za necelú hodinku. Ocitli sme sa v samotnom centre, len pár krokov od posvätného jazierka Chasma. V tadžickom jazyku znamená slovíčko „chasma“ prameň. Pred objavovaním Nuraty sa zvalíme pod strom do neveľkej čajchány. Objednáme si kanvicu zeleného čaju, šašlíky, zeleninové šaláty a výborne sme sa najedli. O hygiene daného zariadenia by sa dalo veľmi dlho polemizovať, ale človek na ceste takéto veci príliš nerieši. Páči sa mi tu. Pod košatým stromom je niekoľko drevených lavíc, kde vylihujú na kobercoch ľudia, popíjajú čaj a v pozadí žblnká voda z kanála pretkajúceho mestom. Aj my sa týmto radovánkam oddávame dlhšie ako obvykle a nakoniec po nás ostali tri prázdne kanvičky čaju. Presne ako domáci, dopijeme čaj, nachvíľku sa zvalíme na mäkké vankúše a len si užívame čaro okamihu. Keby okolo tváre stále nelietali muchy, bola by to neskutočná pohoda.
Stará mešita pôvodne z 10.storočia má nádherne vyrezávané stĺpy
Záhrada pri mešite
Odkedy sme sa v Nurate objavili akoby si každý myslel, že sme Francúzi. Netuším odkiaľ na to prišli, ale rozkríklo sa to asi rýchlo pretože k nám prichádzajú malé deti s pozdravom „Bon Jour“. Chvíľku sme sa im snažili vysvetliť, že s Francúzskom nemáme nič spoločné, ale keď človek vidí ich radosť, že sa s nami môžu zdraviť a prehodiť pár slovíčok v tomto jazyku, tak im nebudeme kaziť radosť a na ten deň Francúzmi byť môžeme. Platíme vstupné do areálu Chasma a sme vo vnútri. Stará mešita z 10.storočia za vstupom je veľmi citlivo zrekonštruovaná a zaujmú na nej nepochybne jej štyridsať precízne vyrezávaných drevených stĺpov. Kupola oddeľujúca mešitu od neba patrí k najväčším v celej strednej Ázii. Priamo pod mešitou je veľké jazierko naplnené liečivou vodou, ktorá na tomto mieste vyviera. Podľa legendy vyvrela keď svojou palicou udrel o zem Hazrat Alí, švagor proroka Muhammada. Jazierko je plné posvätných rýb. Žiadna z nich neskončí niekde na tanieri, pretože si ich tu držia vo svätej úcte a prichádzajú ich sem sledovať. Chlap stojaci vedľa jazierka do neho hodí veľký trs trávy s nejakými kvetmi a ryby sa na ne vrhnú ako pirane na kus krvavého mäsa. V okamihu sekundy po vhodenej tráve neostalo nič. Ani len malý kúsoček kvetu, nič, len zvírená voda. Fíha, nechcel by som sa nejakým nedopatrením ocitnúť v jeho vodách. Keď takto dopadol trs trávy, ako by si potom ryby pochutnali na mne? Okolo jazera rastie veľa ovocných stromov a medzi nimi stojí kamenná studňa v tvare srdca. Špeciálne miesto ma výklenok s hrobkou potiahnutou fialovým zamatovým plášťom. Je v nej pochovaný jeden z miestnych svätcov a celému areálu dodáva posvätnejší vzhľad. Aj za ňou chodia davy pútnikov rovnako ako aj k ďalším miestnym hrobkám. V roku 943 historik Muhammad Naršání napísal, že tu odpočíva množstvo ľudí, ktorí videli na vlastné oči proroka Muhammada a preto sa Nurata teší v islame významnejšej povesti.
Tyrkysová čiapočka jednoducho chýbať nemôže
Jazierko s posvätnými rybami
Jedna z viacerých hrobiek za ktorou prichádzajú pútnici
Stará mešita
Čaro posvätného miesta
Hrobka miestneho svätca
Hlinenou cestičkou pomaly stúpame za areál k zvyškom hlinenej stavby hore na kopci. Hrdo nesie meno najväčšieho dobyvateľa dejín Alexandra Veľkého. Po tadžickom Khojande je už druhou na tejto ceste v ktorej tieni sme sa ocitli. Založil ju spoločne s mestom ešte v roku 327 pr.Kr. a pevnosť vtedy dokonca mala 500x500 metrov. Vrchol kopca pokrýva torzo hlinených stien. Kedysi tvorili kompaktnú stavbu, ale tie časy sú už dávno zabudnuté. Dnes by človek netušil na aký poklad hľadí, keby si o tom vopred neprečítal v niektorej z múdrych kníh. Veľmi sa hodí do celého prostredia a snažím sa predstaviť ako musela vtedy pred vyše dve tisíc rokmi dominovať celému okoliu. Nurata leží v nížine ale celá je nádherne obklopená horami. Skalnaté štíty Nuratských hôr sa prekračujú hranicu 2000 metrov a keby ich človek prešiel, ocitol by sa v krajine pustej, pripomínajúcej púšť. Práve Nurata je jedným z posledných zábleskov hôr pred nekonečnou púšťou pokračujúcou až do turkménskych stepí. Turizmus tu je ešte ako sa hovorí v plienkach, ale niektorí už objavili čaro miestnych kopcov a vydávajú sa do nich na treky k jazeru Aidarkul, ktoré vzniklo len v roku 1969 po tom ako sem odviedli prítok z rieky Syr Darya. Pohľad na kopce je veľmi zaujímavý pretože niekedy mám pocit akoby som sa díval na čierne kopce. Je to aj hra svetla a tieňov, ale aj celá krajina predomnou napomáha, aby som si hovoril, že to má čosi do seba.
Torzo pevnosti, ktorá si pamätá Alexandra Veľkého
Z obrovskej pevnosti dnes ostala len kopa hliny
Krajina neďaleko pevnosti
Nurata leží na úpätí kopca s pevnosťou
Nuratské hory obkolesujú mesto
Nurata a jej kopce
Posedávame na zemi a ukrytí v šatke sa snažíme ukryť aspoň nachvíľku pred rozpáleným slnkom. Z tichého rozjímania nás vyruší mladé dievča, ktoré akonáhle vidí, že dávame pozor spustí na plné hrdlo Marseillesu. Ide jej to naozaj skvelo. Vyzerá to tak, že v Nurate majú učiteľa francúzštiny, ktorý si svedomito plní svoje poslanie. V parku stretneme troch chlapcov a vyzývajú ma, aby som podľa tradície obišiel posvätný strom tri krát v protismere hodinových ručičiek. Jeho konáre sú plné stužiek, ktoré sem ľudia priväzujú s vidinou splnených želaní. Teraz vraj budem mať šťastie. Asi som ho mal aj doteraz, keď som sa zatúlal až sem a do tejto výnimočnej krajiny a plním si ďalšie sny. No ale ako sa vraví, šťastia nie je nikdy dosť. V meste sa nám akosi nedarí nájsť odvoz do mesta Navoi. Keď to už trvá príliš dlho, odrazu pri nás zastaví auto a šofér sa sám spýta či tam nechceme ísť. Asi ten strom už začína fungovať.
oto: Tomáš Kubuš, Nurata 20.6.2009
