Okolie Damašku

Počas troch dní strávených v hlavnom meste Sýrskej republiky sme sa netúlali len jeho príťažlivými uličkami, ale pozreli sme sa aj do jeho okolia. Naozaj si je z čoho vyberať a nám padli do oka dve miesta. Prvým sú vykopávky starovekého mesta Bosra neďaleko jordánskych hraníc a druhým je kresťanská dedinka Maalula plná farebných domčekov...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Bosra

Budíme sa už okolo siedmej a vyrážame na výlet. Ruiny starovekej Bosry sú od Damašku vzdialené cez 130km. Včera sme zistili, že autobus nám ide z južnej stanice Somarie. Najlepšie na tom je, že mikrobusy na stanicu odchádzajú presne z našej ulice. Ani sa nenazdáme, sedíme v tom správnom a platíme 4 koruny za jazdu. Cestovné v Sýrii je naozaj veľmi lacné. Na stanici som už pár krát bol, tak sa rýchlo zorientujeme medzi stovkou mikrobusov a kupujeme si lístky do Bosry. Tomu sa povie perfektné načasovanie. Za tri minúty odchádzame.

Po hodine a pol zastavujeme v Bosre na námestí. Toto nenápadné mesto bolo kedysi hlavným mestom celej provincie. Obývali ho Nabatejci, ľudia, ktorým patria hrobky v jordánskej Petre. V meste sa dokonca zastavil aj prorok Mohammed, keď ako desaťročný chlapec putoval s karavánou do Sýrie. Mohutné hradby citadely prezrádzajú, že za nimi sa skrýva rímske divadlo. Práve ono je akýmsi pomyselným ťahákom, ktorí sem priťahuje hŕstku turistov. Tmavou chodbou, ktorá je osvetlená len niekoľkými zväzkami slnečných lúčov sa predierame stále ďalej. O chvíľku sa nám otvorí úžasný pohľad na celú stavbu. Nepreháňam ak poviem, že som ešte krajšie a zachovalejšie divadlo doteraz nevidel. V tieni posedávame na kamenných čiernych kamenných schodoch zatiaľ čo mi oči skáču zo stĺpov na scénu a nevedia sa zastaviť. Kedysi sa do neho zmestilo 15 000 ľudí, ale dnes zíva prázdnotou, pretože stále nepatrí k turisticky vyhľadávaným miestam. No, asi to tak je lepšie. Človek je tu sám, nerušia ho skupinky ľudí loziacich po celom divadle. Okrem divadla sú v Bosre aj vykopávky starovekého mesta. Prekvapilo ma svojou rozlohou, pretože takmer vždy keď som pri čítaní narazil na Bosru, všade bolo spomínané len a len divadlo. Hlavná ulica Decumanus je vydláždená hladkými kameňmi a nad nami sa vypínajú stĺpy ozdobené hlavicami. Cez kúpele a okolo kamenného oblúku sa prechádzame hore dole. Aj dnes bývajú medzi ruinami ľudia a tak nieje zvláštnosťou stretnúť deti naháňajúce sa na bicykloch, ktoré víria tisícročný prach. Medzi ruinami stojí aj minaret Umarovej mešity zo začiatku 8.storočia.

Mohutné múry Citadely za ktorou sa skrýva staroveké divadlo

Mešita v dnešnej Bosre

Nádherne zachovalé divadlo

V divadle

Tetrapylon

To čo ostalo zo starovekej Bosry

Staroveké kúpele

Kolonáda

Život medzi ruinami

Jeden z troch oblúkov v meste

Krása ošúchaných farieb

Hlavná ulica Decumanus

Minaret Umarovej mešity

Maalula

Na dnešné ráno sme vymysleli, že pôjdeme pozrieť do Maaluly, kresťanskej dedinky na úpätí Antilibanonských hôr. Bol som tu pred rokom, ale Alinovi sa páčili fotky a tak sem ideme tentokrát spolu. Mikrobusy odchádzajú z malého parkoviska neďaleko námestia Bilal. Berieme si lacný taxík, ale taxikár nemá ani len tušenie, kde niečo ako Bilal môže byť. Dokonca sa nás pýta či to je v Damašku, a tak radšej kašleme na to a ideme peši. Je to síce pomerne ďaleko, ale aspoň si pamätám smer. Na ulici 29 Aiar sa zahne doprava a potom sa dlho dlho šliape po Baghdad st. Už ideme nejako podivne dlho, tak si radšej berieme za nejakých 15 korún taxík. Vezie nás stále rovno, ešte asi 500m a sme na mieste. Ach jaj, to sme už naozaj mohli ísť peši, len ma zmiatlo, že to bolo ešte ďalej ako som si myslel. Na mikrobus čakáme asi polhodinu a môžeme ísť.

Sedím vedľa sympatického dievčaťa s veľkými čiernymi očami, ktoré mi pomáha pri platení a tak chvíľku aj kecáme. Cesta stojí 40 SYP (asi 20 korún), čo je skoro 3x viac ako pred rokom. Parkujeme pred kláštorom sv.Tekly s výhľadom na celú Maalulu. Na Maalule mám najradšej práve tento pohľad na malé mestečko učupené pod veľkou skalou. Jeho farebné domčeky sú nalepené jeden vedľa druhého a vyžaruje z nich príjemná atmosféra. Ulicami sa rozlieva pokoj. Nikde žiaden zhon, hluk či dokonca chaos. Veľký rozdiel oproti Damašku. Pekná malá mešita so sivozelenou kopulou je v kontraste s viacerými kostolmi či kláštormi ukrytými na skalách. V mojej obľúbenej pekárničke si sadáme na pár pizzových koláčikov. Robia ich tu najlepšie v celej Sýrii. Dlho si ešte vychutnávame pohľady na mestečko. V kláštore sv.Tekly sme dnes omšu v aramejčine nezastihli, tak budeme musieť prísť nabudúce.