Z Garni sa vezieme naspäť do Jerevanu na stanicu GAI Poghots (miestni ju niekedy volajú aj Masif) a chvíľku si počkáme na nejaké známe číslo maršrutky, ktorá nás vezme do centra pri Operu. Je čas obedu, tak to využijeme a sadneme si do malého podniku. Kým doobeda sme objavovali východnú oblasť od Jerevanu, teraz poobede na nás čaká západná časť. Maršrutky do Ečmiadzinu by mali odchádzať presne z našej ulice. Stačí si len u mladej slečny overiť informácie a napokon vysvitne, že ide naším smerom tak počkáme s ňou.
Najsvätejšie miesto celého Arménska leží len pár kilometrov za hranicou Jerevanu. Vďaka svojej povesti si Ečmiadzin dokonca vyslúžil prezývku „Arménsky Vatikán". Predstavoval som si ho ako veľkolepý kláštor na rovine, kam prichádzajú s pokorou stovky pútnikov. Ečmiadzin je naopak rušným mestečkom plným domov, obchodov, parkov, starých áut a bielych maršrutiek. Vôbec nemáme tušenie, kde sme sa ocitli a ktorým smerom sa máme vydať. Nič to. Nasliníme prst, aby sme zistili smer vetra, otvoríme ručne kreslenú mapu, priložíme kompas, pravítkom odmeriame vzdialenosť, načrtneme niekoľko čiar a je to. Jasné, že kecám. Pýtame sa hneď prvého človeka, ktorého stretneme a ten nám radí, aby sme kráčali stále rovno a o pár minút už budeme sami vedieť, kam ísť.
Chvíľku trvá, kým sa dostaneme k posvätnému areálu, ale stojí to za to. Ečmiadzin je miestom, kde mal Surp Grigor Lusavorich (svätý Juraj) božskú víziu o zväzku svetla dopadajúcom na zem. Následne tu postavil prvý kostol Mayr Tachar. V celom Arménsku nenájdeme významnejšie miesto. Kostol sa stal centrom duchovného života a jeho význam rástol po tom ako Arméni prijali kresťanstvo, vôbec ako prvý národ na svete za svoje náboženstvo. V 4.storočí sa kňazi vydali do sveta a vrátili sa až v 14.storočí. Pustili sa do rekonštrukcie Katedrály, no jadro z nej ostalo po vzore prvého kostola. Už na prvý pohľad je Katedrála iná ako ostatné. Nie je vysoká, za to má širšie steny rozťahané po obvode. Nad vstupom stojí zvonica ozdobená vyrezávanými reliéfmi a nádhernými maľbami. Zvony z nej znejú celým mestom cez 350 rokov. Monumentálny vstup vyplnený freskami vedie dnu. Prejdeme okolo mramorových dosiek, pod ktorými odpočívajú významní predstavitelia cirkvi a ocitneme sa uprostred Katedrály. Miesto, kde stojí oltár by malo byť tým, kam dopadol božský lúč a ukázal svätému Jurajovi, kde má začať stavať. Pri stoloch so sviečkami stojí hŕstka ľudí a pomaly jednu od druhej zapaľujú. Väčšina však hneď smeruje k pokladom, ktoré Katedrála skrýva. V pokladnici sú uložené predmety nevyčísliteľnej hodnoty. Najvzácnejšou je kopija Supr Geghard, ktorou rímsky vojak pichol do tela Ježiša Krista. Medzi ďalšie významné exponáty patrí kúsok svätého kríža, ale aj fragment z Noemovej archy.
Ečmiadzin je už na dosah
V okolí Katedrály je upravený park
Katedrála v celej svojej kráse
Pod vysokou zvonicou spočíva niekoľko hrobov
Detail Katedrály
Vstupný portál do Katedrály
Zdobený strop
Katedrála je plná detailov
Sviečky v Katedrále
Návštevníčka Katedrály
Mohutná zvonica Katedrály
Len tak si pohadzovať vlasmi
Najposvätnejšie miesto celého Arménska
Katedrála na sebe nesie niekoľko vežičiek
Katedrála z Ečmiadzinu
Celý areál Katedrály je plný kvetov, lavičiek a oddychujúcich ľudí. Pamätník z roku 2001 pripomína návštevu Jána Pavla II. pri príležitosti 1700.výročia prijatia kresťanstva. Od hlavnej Katedrály sa prejdeme niekoľko stoviek metrov k menšiemu kostolu Surp Gayane. Leží v obohnaní zelene a záhrady s nádvorím a fontánou. Sem nezavíta zástup pútnikov a je tu taký kľud a ticho, že sediac vo vnútri kostola na drevených laviciach počujeme praskať tenučké medové sviečky. Pri odchode nás zdraví skupinka mužov hrajúcich pod stromom karty a my a poberieme k hlavnej ceste nájsť niečo, čo by nás vzalo do neďalekého miesta Zvartnots.
Chačkar neďaleko Katedrály
Za bránou stojí kostolík Surp Gayane
Maľba v kostole
Na prahu kostola
Surp Gayane
Na námestí si za 1000 AMD dohodneme taxík k ruinám katedrály. Z Ečmiadzinu je to sem len päť kilometrov, ale nechce sa nám šliapať, pretože čoskoro bude záverečná a neradi by sme riskovali, že nám ju pred nosom zatvoria. Už z prístupovej cesty vidno na pravej strane veľkolepé ruiny katedrály s nádychom čiernej farby. Od roku 2000 je dokonca katedrála zapísaná do zoznamov UNESCO. Zaplatíme vstupné a ocitneme sa medzi stĺpmi a kameňmi, ktoré kedysi tvorili steny monumentálnej stavby. S jej výstavbou začali už v roku 642 pod taktovkou Nersesa III., ktorý vošiel do dejín s prívlastkom „Staviteľ". Ako mnohé iné, ani tento svätostánok sa nezaobíde bez zaujímavej legendy a tá hovorí, že ho postavili na mieste, kde sa stretol sv.Juraj s arménskym kráľom Trdatom III. Celá katedrála je odetá do čiernej farby, pretože ju vzkriesili z čierneho bazaltu. Prechádzame sa v tieni jej starobylých stĺpov na ktorých ešte stoja nádherne prepracované hlavice. Niektoré majú po vzore iónskych stĺpov zatočené voluty, iné zase skrášľujú vtáky s rozprestretými krídlami či kríže. Hoci je katedrála v ruinách, stále na nej badať jej kruhový pôdorys. Katedrála stála nepoškodená len od 7 do 10.storočia, pretože okolo roku 1000 došlo k jej kolapsu. Dodnes sa nevie čo malo byť presnou príčinou zničenia tejto stavby, ale medzi najpravdepodobnejšie názory patrí zemetrasenie, ktoré ju zrovnalo so zemou. V priebehu storočí sa na ruiny zabudlo a pohltila ich zem, avšak začiatkom 20.storočia sa tu objavili archeológovia a na svet priniesli staré dedičstvo svojich predkov. Chvíľku sa ešte poflákame celým priestorom, ale Zvartnots nie je veľký, tak sa môžeme vrátiť do Jerevanu.
Ruiny starobylej katedrály
Z katedrály zostali krásne stĺpy
Katedrála mala kedysi kruhový pôdorys
Stĺpy sú podobne ako katedrála z čierneho bazaltu
Jedna z viacerých hlavíc
Pod stĺpmi
Katedrála sa prepracovala na zoznam UNESCO
Niektoré stĺpy majú na sebe rozprestrené krídla
Ruiny niekdajšej katedrály
Orol na hlavici
Ruiny katedrály
Naspäť do Jerevanu sa chceme dostať maršrutkou. Kráčame pozdĺž hlavnej cesty a vždy keď sa nejaká v diaľke zjaví, zamávame na ňu či má voľné miesta. Niekoľko plných prejde až napokon zastaví jedna úplne prázdna, tak sa vezieme štýlovo v súkromnej. Zvyšok dňa strávime v Jerevane, prespíme, zbalíme batohy a ráno sa vydáme na juh do miest, kde sa dvíhajú kopce a kde leží povestná „Čierna záhrada".
foto: Tomáš Kubuš, Ečmiadzin, Zvartnots, 13.7.2010
