Nočný vlak z Viedne prirazí na stanicu Termini v ranných hodinách. Rím sa prebudil a stanica s jej okolím je plná ľudí, ktorí smerujú do práce či niekam inam. Batohy necháme v úschovni, kúpime si lístky na metro a strácame sa v jednom z vagónov smerujúcich k stanici Ostiense. Konečne sa mi splní túžba prejsť sa ulicami starovekej Ostie ležiacej neďaleko večného mesta. Lístok do Ostie platí v rámci jednodňového lístku a o niekoľko zastávok a pol hodinke sme na mieste.
Asi 500 metrov od železničnej stanice sa otvorí pomyslená brána do starovekého sveta. Jeho začiatok sa nesie v znamení zosnulých obyvateľov mesta. Tu za hradbami stoja nekropole plné malých, veľkých, rozpadnutých aj rozpadávajúcich sa kamenných monumentov. Do nich sú výraznými, hlbokými písmenami vrazené mená tých, ktorí sa nedožili konca Rímskej ríše. Dlhú cestu smerujúcu do mesta pokrývajú veľké, ťažké kamene starostlivo naukladané jeden vedľa druhého, aby po nich mohol prejsť voz. Dnes by človeka sediaceho na voze stav „vozovky“ poriadne vyhrkotal a otázne je či by to dokázali prežiť ťažko skúšané kolesá a naložený tovar. Nad cestou rastú vysoké stromy cyprusy, tuje a práve oni dodávajú celému priestoru monumentálny vzhľad. Za oslavným nápisom pre cisára Augusta stoja ruiny víťazného oblúka. Až keď ho návštevník prešiel naozaj sa ocitol v meste. Práve tu sa začínala Ostia a on sa tak stal hranicou medzi svetom mŕtvych a živých.
Dláždená cesta vedie do starovekého mesta
Krásna stopa antiky
Ostia nosí dnes za svojim menom prívlastok „Antica“, aby každého presvedčila, že má čo to odžité. Jej blízkosť k hlavnému mestu vtedajšieho sveta ju priam predurčilo k významnému postaveniu. Sudičky jej k tomu prihrali aj rieku Tiber a prístup k Tyrhenskému moru. Mohol vôbec Ostiu postihnúť iný osud ako sa stať hlavným prístavom mesta Rím? Dlhých 600 rokov sem prichádzali lode zo všetkých kútov nekonečnej Rímskej ríše. Prúdilo sem obilie zo Sicílie, olivový olej z Grécka, víno zo španielskej Hispánie alebo tovar tak exotický, že putoval priamo do rúk cisárov. V 5.storočí sa začal prístav zanášať bahnom až mesto pozvoľna zadusilo. Poslednou kvapkou bolo vypuknutie malárie a následné barbarské nájazdy nivočiace Rím. Mesto zostalo stáť na svojom mieste veľmi dlho ako spomienka na niekdajšiu rímsku slávu, no dnes sa k nemu opäť ľudia vracajú a vďaka ním Ostia ožíva.
Pomedzi kamene dnes prerastá tráva
Ruiny starovekej Ostie
Naukladané oltáre
Radosť sa prechádzať po ceste, ktorá vedie do iného tisícročia
Na veľkom nádvorí s moderným názvom Piazza Popolo, aký nájdeme takmer v každom väčšom talianskom meste, stojí fontána Nymfeum. Rimania milovali vodu a aj dodnes je Rím popretkávaný množstvom fontán či aspoň fontánok z ktorých sa dá piť. Nymfeum zasvätené vodným nymfám je vyschnuté. Chýba tu prúd striekajúcej vody aj sochy vdychujúce fontáne život. Pod úrovňou ulice leží štvrť plná obchodov. Môže ich tu byť niekoľko desiatok. Hneď pri vstupe do mesta sa tak človek ocitol v ruchu, ktorý dokázali okolo seba rozpútať obchodníci. S fontánami a vodou sa úzko spájajú staroveké kúpele. V Ostii sa zdá akoby ich mala každá štvrť. Kúpele, neboli len miestom, kam si prišli ľudia na sklonku dna očistiť telo, ale skôr išlo o miesto spoločenských stretnutí, kde sa trávili celé hodiny. Nielen v bazénoch s teplou, vlažnou či studenou vodou, ale aj pri športe, masáži či relaxácii. Medzi najvyhľadávanejšie patrili už vtedy kúpele nesúce meno mocného Neptúna. Inak tomu nie je ani teraz, hoci namiesto lákavého kúpeľa priťahujú nádherné čierno-biele mozaiky pokrývajúce zem. Túlame sa chodbami, miestnosťami a pre nezasväteného návštevníka pôsobia kúpele ako bludisko. Nádvorie pohltila tráva, namiesto múrov sa dnes stromy dvíhajú k nebesiam a jediné čo ostalo je umenie zložené z tisícok kamienkov.
Stĺporadie vedie okolo divadla
Mozaiky dodnes skrášľujú podlahy niektorých budov
Ostia bola kedysi prístavom
Divadlo v centre starovekého mesta
Divadelná maska
Oltár Romula a Rema
Malý chrám naproti divadlu
Príjemne oddýchnutí to ľudia z Neptúnových kúpeľov mali do mestského divadla len chvíľku chôdze. Pred divadlom sa rozprestiera obdĺžnikový priestor vymedzený uličkami zložených z mozaík. Objavia sa tu obrázky rýb, lodí, moreplavcov, rybárov, no medzi vodný svet sa zatúlal aj exoticky pôsobiaci slon. Žeby tiež patril k ponúkanému tovaru, alebo sa len obchodník rozhodol spríjemniť si mozaiku pred vstupom jeho obrázkom? Muselo to tu pred 2000 rokmi vyzerať veľmi zaujímavo, keď boli mozaiky čisto nové a každý deň okolo nich kráčali ľudia za nákupmi. V strede na zelenom trávniku stojí torzo menšieho chrámu z ktorého prežil len podstavec a schody. Od divadla ho oddeľuje mramorový les stĺpov. Divadlo nechal postaviť Agrippa a hoci sa javí ako malé, zmestilo sa do neho až 3000 ľudí. Spodné rady sedadiel sú potiahnuté mramorom, ale ostatné tvorí rozpadajúci sa kameň. Na trojici stĺpov spočívajú nemé kamenné tváre predstavujúce divadelné masky. Vyliezli sme na samý vrchol a odtiaľto sa pod nami rozprestrel panoramatický pohľad na celé mesto. Ostia sa nezdá, ale je to aj dnes obrovské mesto. Až tu si to človek uvedomí. Malá svätyňa s tromi nevysokými múrmi v sebe skrýva nádherný oltár Romula a Rema. Všetky štyri strany zdobia reliéfy a pri bližšom pohľade nie je problém objaviť legendárnu dvojicu kľačať pod rímskou vlčicou. Takto nejako sa začala písať legenda o meste, ktoré následne ovládlo svet. Z rohu sa na všetko pozerá orol, symbol rímskej ríše.
Domy sú tak dobre zachovalé, že sa dá prejsť ich interiérom
Ostia bola známa svojimi dvojposchodovými domami
Thermopilium
Viacero domov je však dnes už bez strechy
Starovekou ulicou
Vďaka tomu ako sa Ostia krásne zachovala vieme, že ľudia tu nežili v jednoduchých domoch ale niektorí si dokonca užívali luxus niekoľko poschodových domov. Podobné sa našli aj v Pompejách, hoci tie bolo treba vykopať zo stuhnutého lávového prachu či lávy. Čím bližšie sme k centru mesta, tým mi príde vznešenejšie. To čo vidíme okolo seba je Ostia, ktorá začala rásť v priebehu 1.storočia, hoci jej korene siahajú až do 7.storočia pr.Kr. Podľa legendy ju založil štvrtý kráľ Ríma Ancus Martinus, ale keby sa do mesta vrátil po prelome letopočtov, nevedel by, že sa nachádza práve na mieste, ktorému kedysi dávno vdýchol život. Málo pamiatok zažilo narodenie Krista, pretože v roku 68 pr.Kr Ostiu vyplienili piráti. More, ktoré im roky prinášalo bohatstvo im tento krát prinieslo skazu. Takmer celá ľahla popolom. Sledujem kamenné fasády dvojposchodových domov a hľadám dekoráciu v podobe vyblednutých fresiek. Jeden dom slúžil ako Thermopilium, alebo ak chceme ako miestny podnik s jedlom. Steny sú pokreslené obrázkami dennej ponuky a stačilo ukázať prstom, aby kuchár vedel po čom hladní návštevníci túžia. Neďaleko sa križujú hlavné tepny mesta a to znamená len jediné. Sme na dosah rímskeho Fóra. Vždy ležalo v srdci mesta a preto ani Ostia nie je výnimkou. Symbolom Fóra sa stal masívny chrám zasvätený Kapitolskej trojici. V predstavách Rimanov sem patril Jupiter, jeho sestra Juno a bohyňa múdrosti Minerva. Len samotné pódium je väčšie než všetko navôkol. Keby sa z neho zachovalo viac, mohol sa uchádzať o prvenstvo v rámci najkrajšej starovekej stavby celého Talianska. Práve on si najviac pamätá z celého mesta a videl ako pred ním vyrastali menšie stavby. Naproti o pár storočí pribudol menší chrám, vedľa neho fontána, pár stĺpov, sochy a nakoniec aj niekoľko domov. Čas premenil všetko na veľavravné ruiny.
Masívna stena Kapitolského chrámu
Aj kus mozaiky prežil do dnešných dní
Ruiny Ostie ktorej dominuje Kapitolský chrám
Kapitolský chrám
Chrám z ktorého ostalo len pódium
Kapitolský chrám z diaľky vyzerá len ako "kamenná kocka"
Honosný vstup k miestnej sýpke
Nádherné mozaiky v dome
Za Fórom akoby sa nekontrolovateľne rozbehli ulice lemované domami. To sa len zdá, pretože Rimania všetky svoje mestá veľmi starostlivo naplánovali. V diaľke sa zaleskne vodná hladina Tiberu. Niekdajšie koryto prechádzalo mestom, ale to už dávno neplatí a dnes sa Tiber Ostie už nedotýka. Ani morské vlny ho už neobmývajú, pretože sa od pobrežia vzdialilo o celých päť kilometrov. Luxusnejšie vilky majú po vstupe átrium, často krát vyzdobené fontánkou alebo sochou. Tu v dome Amora a Psyché stojí nádherná socha zaľúbeného páru v snehobielom mramorovom objatí, ktoré vzdorovalo storočiam. Ani na konci mesta nemôžu chýbať kúpele. Kúpele „Sette Sapienza“, čiže siedmych múdrostí majú steny pokreslené freskami, skrášľujú ich mozaiky, pôsobivá maľba Venuše s dlhými orieškovými vlasmi stojacej medzi malými okrídlenými chlapcami alebo muža vezúceho sa na voze ťahanom dvomi koňmi s vencom v ruke. Akoby to boli staré fotografie, len namiesto stlačenia spúšte ich maliar naniesol na stenu jemnými pohybmi štetca. O ulicu ďalej naproti menším kúpeľom stáli verejné toalety a ako aj v tureckom Efeze aj tieto patria k obľúbeným a fotogenickým miestam.
Odlesk staroveku
Amor a Psyché v objatí
Kúpele Sette Sapienza
Ostia nie je tak bohatá na maľby ako Pompeje, ale aj tu krášlia steny
Kúpele Sette Sapienza
Prechádzka starovekom
Kapitolský chrám na Fóre
Ostia ešte pokračuje pár metrov ďalej, ale ruiny domov, prípadne obchodov už ničím neprekvapia. Veď napokon tých prekvapení skrýva Ostia viac než dosť. Vrátime sa nazad do Ríma a kúsok od stanice, kde vystúpime si prezrieme "rímsku pyramídu" Caia Caestia. Je v tom krásna symbolika, pretože o pár hodín odlietame smer Káhira. Už si len vychutnáme pizzu v malom podniku, prejdeme sa starými, známymi miestami a padáme na letisko.
foto: Tomáš Kubuš, Ostia, 21.1.2011
