12. jan 2009 o 07:43

Páči sa: 0x Prečítané: 3 040x

Palmýra. Starovek vyrastajúci z piesku

Staroveká Palmýra už dlhé desaťročia priťahuje oči pútnikov svojou nezameniteľnou krásou. Koho by už len nepriťahovali ruiny dve tisíc rokov starého mesta roztrúseného na zlatistom piesku všemocnej púšte? Aj my počujeme jej volanie a ideme za tebou zvodná Palmýra...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Prvý autobus z Hamy odchádza pred siedmou. Chceme ho v pohode stihnúť aby sme boli v Palmýre čo najskôr. Na malej stanici ideme hneď do spoločnosti Qadmous kúpiť lístky. Celý čas sme mysleli, že budeme musieť prestupovať niekde v Homse, ale máme šťastie a po chvíli mávame s lístkami v ruke. Denne ide niekoľko priamych spojov a po našom odchádza najbližší spoj až o 14h. Cesta do Palmýri ubehla tak rýchlo, že som sa ani nestihol spamätať. Mysleli sme, že prídeme okolo jedenástej, ale keď už pred desiatou vidím z okna veľkú televíznu vežu, viem že sme takmer na mieste. Vystupujeme na konci mestečka Tadmor a lacným taxíkom sa nechávame odviezť až pri hotel Al-Faris. Leží mimo centra, ale pred rokom sa mi tu natoľko páčilo, že vôbec nevadí ak budeme kilometer od centra. Chalana z recepcie si pamätám a čo je ešte lepšie aj on mňa. Chvíľu sme pokecali, zjednali cenu na 600 SYP a išli zložiť veci.
Na recepcii chvíľu kecáme so sympatickou babou z Čiech, ktoré sa práve chystá pozrieť si ruiny mesta a hrobky. Chalan z recepcie jej nakecal, že k hrobkám sa nedá ísť len tak a musí si objednať auto, samozrejme priamo u neho. Povedal som jej, že to je blbosť a môže ísť sama kam len chce. No až potom ma napadlo, že som chalanovi prekazil kšeft, ale veď on si nájde ďalší. Na izbe konečne periem nohavice, pretože doteraz na to nebola vhodná príležitosť. Za tie tri týždne už vyzerali tak biedne, že som dostával zľavy pre miestnych :)

Od hotela sa ide k ruinám priamo cez rozpálený piesok púšte. Začneme pekne od konca, kde stojí Chrám Štandárd a zbytky Diokleciánovho tábora. Kopírujeme mohutné hradby a hľadáme miesto kadiaľ by sme prenikli dnu. Palmýra je nádherné miesto. Nad hlavami stojí pevnosť Qalaat Ibn Maan a všade naokolo vyrastajú z piesku štíhle zlatisté stĺpy. Túlame sa zaprášenými uličkami okolo Kolonády a chrámu Funerary Temple (ktorý zo zásady neprekladám). Práve on mi príde zo všetkých palmýrskych chrámov najfotogenickejší. Dlhá promenáda vedie až k bodu kde sa cesta jemne lomila. Na tomto mieste stojí známy Tetrapylon, ktorý sa radí medzi symboly vykopávok. Dnes je už otvorené aj malé divadlo. Sedíme na jeho kamenných schodoch a užívame si pohľad na krásu scénu. Popod vstupnú bránu smerujeme k najväčšej stavbe mesta, k Baalovmu chrámu.

Pevnosť na kopci Qalaat Ibn Maan

Údolie hrobiek

Jedna z palmýrskych hrobiek

Kamenné ruiny starovekého mesta

Funerary Temple, najfotogenickejší chrám

Stĺpy kolonády

Funerary temple, Kolonáda a Qalaat ibn Maan, každý si vyberie

Kolonáda

Krása starovekej Palmýri

Tetrapylon

Zlatisté stĺpy kolonády

Tetrapylon

Malé divadlo

Vstupná brána do starovekého sveta

Je obrovský a to sa z neho zachovala len jedna stena a vnútro celly. Poludňajšie slnko medzi rozpálenými ruinami dáva poriadne zabrať. Pri odchode z Baalovho chrámu sa teším ako malé dieťa. Ešte v Jordánsku som si spomenul, že neďaleko chrámu je malá oáza s bazénom. Už vtedy bolo rozhodnuté, že sem musíme ísť. Okrem nás tu nikto nieje. Majiteľ si najprv pýta 100 SYP na celý deň, no nakoniec sme ho ukecali, že tu budeme len hodinku a tak platíme polovicu. Voda v malom bazéne je príjemne chladná. Je napúšťaný z neďalekého prameňa. Tomu sa hovorí božské osvieženie. Okolo nás je samá zeleň. Stromy z nedozretými granátovými jablkami, vysoké datľovníky a dozrievajúce pistácie. Až nápadne toto miesto pripomína rajskú záhradu. Ani vo sne ma nenapadlo, že kúpanie v malej oázke uprostred púšte má také čaro.

Za oblúkom sa skrývajú stĺpy

Reliéf v Baalovom chráme

Baalov chrám

Úžasné miesto uprostred starovekých ruín

Na obed si v malom podniku kupujeme arabskú placku zapečenú so syrom a rajčinami. Vraciame sa na izbu na chvíľu si oddýchnuť. Akonáhle slnko aspoň o kúsok ustúpi vraciame sa von. Cez ruiny ideme opäť k Tetrapylonu, kde si len tak sadneme do piesku a pozeráme sa na tu krásu naokolo. Cestou míňame aj malý chrám Baal Shamin. V centre Palmýri stojí aj archeologické múzeum. Vo vnútri je veľa zaujímavých vecí, ale žiaľ sa tu nesmie fotiť. Posedeli sme si v osviežujúcej záhrade a ideme skúsiť ako funguje internet. Na hlavnej ulici stojí reštaurácia s internetom. Ideme dnu, snažíme sa pripojiť ale ani po 15 minútach sa nám nedarí. Čašník sa nám prišiel ospravedlniť a ako „odškodné“ nám nalieva do šálok sladký beduínsky čaj. Už sa tešíme na večeru.

Za rohom stojí reštaurácia Venus, kde majú dokonca aj zľavy pre študentov. Dnes sme si povedali, že si poriadne doprajeme. Zo širokej ponuky si vyberáme tradičný beduínsky mansaf z ťavieho mäsa. Druhý si berieme kurací aby sme si ich potom mohli poochutnávať. Kedy nabudúce budeme mať možnosť skúsiť ťavie mäso? Až keď sme si objednali, sme zistili, že cena 300 SYP (kurací) a 400 SYP (ťaví) je za celé menu. Začíname šošovicovou polievkou a ja mám pocit, že som už najedený. Na stôl prichádza obrovská misa plná mansafu. Oba spojili do seba a nás tá kopa jedla vyľakala. Na kôpke ryže je naukladané mäso a oriešky. Ťavie mäso je tmavé, šťavnaté a chutí naozaj výborne. Skvelú chuť dotvárajú aj arašidy, vyprážané mandle a píniové oriešky. Pre chuť pridali aromatické klinčeky a škoricové drievka. Sem tam si mäso namočíme do bieleho jogurtu, ale veľmi sa mi sem nehodí. Je toho tak veľa, že si zvyšok balíme aj domov. Ako zlatý klinec prichádza misa s červeným melónom. Tak krásne vonia, že mu nevieme odolať.

Prichádzame na izbu a o pár minút vypadli poistky. Všade nastala tma len vonku svietia do noci osvetlené ruiny Palmýri a svetlá v centre Tadmoru. Pri dvoch sviečkach si na starom drevenom stole píšem denník. Aj toto má svoju atmosféru. V noci sa vonku poriadne preháňa vietor. Vyzerá akoby zúrila piesočná búrka.

Vstupná brána

Malý chrám Baal Shamin

Tetrapylon

Palmýru si jednoducho zamilujete

Tetrapylon

Opúštame palmýrske ruiny

Beduínsky mansaf

Skoro ráno sa ideme prejsť hore k starej pevnosti. Cesta vedie za mesto a začína sa dvíhať. Priamo do tváre sa nám opiera silný vietor, ktorý znepríjemňuje celú cestu. Keď stojíme a rozpažíme ruky, tričko na tele veje ako vlajka a raz za čas sa treba silnejšie zaprieť do zeme. Zrazu stojíme zoči voči pevnosti. Bolo to bližšie ako sme mysleli. Oplatí sa sem vyjsť. Z hora je na celú Palmýru nádherný pohľad. Vidno ako sa zlatá púšť mení na zelenú oázu. Práve vďaka tejto zeleni je v celej oblasti život. Stĺpy Palmýri vyzerajú z výšky ako malé paličky. Dlho pozorujeme krajinu, údolie hrobiek, púštne kopce a zelené palmy. Pomaličky sa vraciame do hotela, berieme batohy a je čas pohnúť sa ďalej smer Deir ez-Zor...