Dnes na nás čaká jeden z vrcholov cesty po Iráne. Nebude ním nik iný ako slávny Persepolis. Často ho zvyknú označovať aj ako jeden z divov sveta a kto sa z neho vráti, ten len súhlasne pokývne hlavou. V jednej bočnej uličke nájdeme taxi službu, kde si objednávame taxík na celodenný výlet po pamiatkach v okolí Shirazu. Z 50 dolárov sme dokázali padnúť na 45 za dve osoby a môžeme vyraziť za novými zážitkami.
Našou prvou zastávkou sú staroveké Pasargady. Od Shirazu sú zo všetkých štyroch miest najďalej a to okolo 120 kilometrov. Z auta sledujeme meniacu sa krajinu a vysoké kopce nad mestom. Odbočka z hlavnej cesty dáva vedieť, že už budeme čoskoro na mieste. Parkujeme kúsok od hrobky perzského kráľa Kýra Veľkého. Aké je to úžasne miesto. Mrzí ma, že hrobka kráľa je schovaná v lešení (pri návšteve v júli 2009 už je zase bez neho). Neviem čo som si o nej zase myslel, pretože stojím pri nej zoči voči a prvé čo ma napadlo je, že je príliš malá. Je dokonca menšia ako Sfinga v Gíze a to už je čo povedať. Obiehame ju celú pomaličky dookola a kocháme sa pohľadom na ťažké kamenné kvádre. Pár stoviek metrov od hrobky ležia pozostatky starého karavanseraya (miesta, kde sa stretávali karavány, obchodovali a prečkali noc). Ďalej po ceste sa ocitneme na mieste starého kráľovského paláca. Ešte aj dnes sú niektoré jeho časti ozdobené poničenými reliéfmi. Na niekoľkých stĺpoch sa dá čo to prečítať aj z klinového písma. Na priľahlom kopci zrúcané kamene pripomínajú zvyšok opevnenia. Je tu čo obdivovať. Ak mám pravdu povedať, Pasargady ma prekvapili v príjemnom zmysle slova, pretože som netušil, že je tu toho až tak veľa. Dá sa tu stráviť hodina, dve a človek ani nevie ako rýchlo ten čas ubehol. Zastavujeme sa v provizórnych predajniach suvenírov a nevieme si vybrať. Všade predávajú celkom pekné repliky rôznych perzských reliéfov, sošiek kráľov, Kýrovu hrobku či v neposlednom rade aj známy Kýrov valček. Náš šofér nám kupuje nanuky a môžeme sa opäť presunúť o kúsok ďalej.
Kýrova hrobka obložená lešením
Hrobka Kýra Veľkého
Iránci svoje pamiatky milujú
Dnes ostal z kráľovského paláca len jeden stĺp
Zvyšky stavieb ešte nesú stopy klinového písma
Rozľahlé pláne kraja Fars sú pretkané kráľovským palácom
Vykopávky sú to však viac než pôsobivé
Vraciame sa na hlavnú cestu smer Shiraz a Persepolis, ale kúsok pred týmto perzským drahokamom stojíme v mieste zvanom Naqs-e Rostam. Z rovnej planiny vyrastá vysoké hnedo-šedé strmé bralo nad ktorým sa rozprestiera sýto modrá obloha. Do tvrdej skaly sú pekne za sebou vytesané 4 hrobky perzských kráľov. Neuveriteľná krása stvorená rukami starých majstrov pred viac než 2000 rokmi. Nápadne sa podobajú na nabatejské hrobky v jordánskej Petre. Kým tam sú však rozptýlené po celom stratenom meste, tu sú všetky na jednej kope. Určiť, ktoré sú krajšie je nevďačná úloha. Mocní vládcovia perzského impéria si vybrali fascinujúce miesto pre svoj posledný odpočinok. Krajina sa rozbieha do diaľky a horizont je pokrytý kopcami strácajúcimi sa v jemnej prízemnej hmle. Málokto sa pri prechádzaní v Naqs-e Rostam díva pod nohy. Každý upiera zrak do výšok, aby jeho oči spočinuli na vytesaných reliéfov, ktoré strážia vstup k samotnej hrobke. Pod každou hrobkou stoja reliéfy zachytávajúce rôzne významne historické udalosti. Tieto reliéfy sú mladšie ako hrobky nad nimi.
Krásne hrobky perzských kráľov vytesané do skaly
Tu snívajú perzskí králi svoj večný sen
Pod hrobkami sú vytesané reliéfy z perzskej histórie
Prechádzka popod hrobky patrí k nezabudnuteľným zážitkom
Nádherný príklad historického reliéfu
Zoroastriánska kaaba, leží priamo oproti hrobkám
Reliéf na konci celého areálu
No povedzte, nie sú úžasné?
Tento pohľad sa mi vryl do pamäti
Asi o dva kilometre je miesto Naqs-e Rajab. Kedysi tu bola čajovňa patriaca mužovi s menom Rajab a tak sa jeho meno dostalo do kníh. Aj tu je v kameňoch skrytých niekoľko zaujímavých reliéfov. Pri príchode nieje vidieť vôbec nič. Stačí však prejsť medzi skalami úzkou uličkou a zrazu sa objavili bojovníci s obrovským koňom. Sadáme si do tieňa, ktorý vrhajú skaly atmosféra miesta mi pripadá akoby sme ho práve teraz v tomto momente objavili. Mám rád takéto miesta bez turistov.
Reliéfy v Naqs-e Rajab
Menší reliéf na protiľahlej skale
Persepolis. Miesto o ktorom som doteraz len čítal, počul a jeho ruiny obdivoval z nekonečných dokumentárnych filmov. Jeden z mnohých snov, ktorý sa mi preháňal v hlave. Jeden z mnohých, ktoré sa mi už podarili splniť. Teraz som tu a cítim ako mi s každým ďalším krokom silnejšie bije srdce. Už som to zažil na mnohých miestach, kde je človek šťastný už len preto, že tam stojí. Vie, že už stačí prejsť len pár metrov, spraviť niekoľko krokov a zrazu sa ocitne vo svojom sne. Môže sa ním prechádzať, dýchať jeho vzduch, dotknúť sa ho a pretvoriť na skutočnosť. Stúpam hore po krátkych schodoch a na ich konci sa noha zaborí do tisícročného prachu. Kráčali po ňom perzskí králi, ale aj samotný Alexander Veľký, ktorý napokon neslávne zniesol mesto zo svetla sveta. Priamo predo mnou stojí Brána Národov (alebo aj Xerxesova brána). Dve okrídlené sochy dodnes sledujú tichým pohľadom každého kto prichádza do mesta. Na stenách brány je vyrytých niekoľko mien starých návštevníkov. Niektoré nápisy sú dokonca ešte z 19.storočia. V myšlienkach si predstavujem aké to asi mohlo byť nevídané dobrodružstvo merať cestu do divokého Iránu v tomto období a ako jeden z prvých Európanov sa prechádzať prachom starovekého Persepolisu. Za bránou sa rozkladá široké nádvorie paláca. Celé okolie je posiate zvyškami stavieb, stĺpov či prekrásne zdobených hlavíc v podobe gryfov, koní alebo iných mýtických bytostí. Nad mestom sa týčia skalnaté bralá, v ktorých sú po vzore Naqs-e Rostam vytesané dve hrobky. Okolo haly 32 stĺpov pozvoľna stúpam k prvej, bližšej hrobke Artaxerxsesa II. Je naozaj veľmi podobná tým, ktoré sme už dnes obdivovali. Postavy strážcov hrobky sú ešte stále obdivuhodne zachovalé. Vraciam sa naspäť dolu do mesta, aby som si z blízka mohol pozrieť „Palác 100 stĺpov“, resp. to čo z neho ostalo.
Prvý pohľad na Persepolis
Brána národov, monumentálny vstup do mesta
Brána Národov
Len také "obyčajné" hlavice stĺpov
Ešte jeden pohľad na Bránu národov, tentokrát z vnútra paláca
Pohľad na Persepolis z výšky
Hrobka Artaxerxsesa II. nad mestom
Reliéfy zdobiace hrobku
Krása starovekého mesta
Kde sú stĺpy zdobené reliéfmi
Palác 100 stĺpov
Rozkvitnutý Persepolis
Tváre nesmrteľných strážcov
Za Dáreiovou pokladnicou sa vyšliapaná cestička opäť kľukatí smerom nahor k hrobke kráľa Artaxerxesa III. Zdá sa mi, akoby bola ešte vyššie než prvá, ale za to čo ma čaká hore to stojí. Práve odtiaľto je na Persepolis najkrajší panoramatický pohľad. Až teraz keď sedím opretý o hrobku v tieni skál a vidím čo sa rozprestiera predo mnou mi začína dochádzať, kde to vlastne som. K areálu patrí aj menšie múzeum, no v jeho útrobách sa neskrýva nič, čo by stálo špeciálne za zmienku. Predsa len mám radšej keď sa môžem túlať zaprášenými uličkami. Za múzeom stoja tri paláce. Najväčší patrí Xerxesovi, menší Artaxerxesovi III. a najmenší z trojice postavil Dáreios I. To najlepšie si nechávam na samotný koniec. Je ním palác známy ako Apadana. Jeho hlavné schodisko je doslova presýtené majstrovskými reliéfmi. Sú všade kam zablúdil pohľadom. Len si tak sadám na špinavé schody a detailne si prezerám scénu za scénou. Je to naozaj skutočné, alebo sa mi to len zdá? Približujem sa na toľko, že sa končeky mojich prstov dotýkajú ostrých čŕt starých bojovníkov, schádzajú po kopiji až k ich nohách a pomaly sa odťahujú späť ku mne. Reliéfy zobrazujú ľudí zo všetkých kútov sveta ako prinášajú dary na kráľovský dvor. Kúsok od nich stojí v zástupe vojsko nesmrteľných ochrancov perzského kráľa. Alegóriu jari a znovuzrodenia života predstavujú známe obrázky leva útočiaceho na antilopu. Bránou národov Persepolis symbolicky opúšťam, ale obrázky a momenty z neho si odnášam v hlave naveky. Neuveriteľné miesto.
Potulky starým palácom
Ruiny slávneho mesta
Alegória jari, lev napadol antilopu
Známe reliéfy kráľovského paláca Apadana
Hľadieť do očí starovekým reliéfom
Zástup ľudí z celej ríše nesie dary kráľovi
Schodisko paláca Apadana
Pohľad nesmrteľného Peržana
Nesmrteľní ochrancovia kráľa
Posledný pohľad na mesto a pomaličky odchádzame
Vonku si kupujeme vychladené pitie, ktoré v nás mizne v priebehu sekundy. Vzduch je rozpálený aspoň na 40 stupňov. Dnes nás čaká už len návrat domov do Shirazu. Spokojní s prežitým dňom v obklopení perzskej histórie v aute pomaličky zaspávame. Večer aj celý nasledujúci deň sa túlame týmto príťažlivým miestom, ale niekoľko krát som sa pristihol ako v myšlienkach znovu a znovu prechádzam Bránu národov alebo stúpam k hrobkám nad mesto...
foto: Tomáš Kubuš, Pasargady, Naqs-e Rostam, Naqs-e Rajab, Persepolis, 13.9.2008
