Chorvátske mestečko Rovinj ležiace na západnom brehu Istrie ma nelákalo pre svoje pláže a oddych, ale po tom ako som videl jeho fotografie, vedel som, že sa v ňom chcem aspoň na chvíľku ocitnúť. Krajina cestou k nemu dokáže očariť. Cesta sa kľukatí ponad Limsky kanál, unikátny fjord zahryzujúci sa do krajiny a keď sa napokon krajina vystrie, človek si všimne ako sa na brehu mora v diaľke vynára vysokánska kostolná veža a okolo nej sa usadí niekoľko desiatok farebných domčekov. Presne tam stojí starý Rovinj. Narodil sa na malom polostrove, ktorý vybieha do Jadranského mora a neúnavné ho obmýva nekonečný príboj. Ocitneme sa na promenáde a predtým, než sa ponoríme do jeho útrob, vychutnávame si panorámu a očami sledujeme kontúry jeho budov. Takto z diaľky pôsobí skutočne nádherne a nikto kto sa ocitol v neďalekom talianskom Benátsku nezapochybuje, že je architektúra Istrie s touto krajinou tak krásne prepletená. Veď koniec koncov Rovinj alebo Rovigno, ako znie jeho taliansky názov dokonca viac než 500 dlhých rokov bol pod správou Benátskej republiky a práve to z neho sformovalo jedno z najkrajších chorvátskych mestečiek.
Dovolenka v Chorvátsku
Vyberte si z ponuky last minute dovoleniek v Chorvátsku za konečné ceny.
Ráno je v meste ešte akýsi pokoj. Ticho pre turistickou búrkou. Hŕstka rybárov posedáva na kamennom móle s udicami vystretými k moru. Čakajú na trhnutie a pritom sledujú diaľku na obzore. Niekoľko detí pozoruje mesto a od mora sa ešte stále prichádza príjemný, jemne chladný vánok, ktorý sa onedlho stratí. O hodinku neskôr sa mesto začína meniť. Plní sa domácimi, dovolenkármi či výletníkmi, ktorí sem dorazili z neďalekej Puly, Rijeky či slovinského Portorožu. Aj čajky akoby ožili a čoraz viac ich lieta nad hlavami so svojimi charakteristickými škrekmi. Neviem sa vynadívať na panorámu Rovinju. Na to ako sa vysoká zvonica baziliky sv.Eufémie dvíha nad strechami domov a tie sa po prebudení farbia do teplých odtieňov vďaka čoraz horúcejšiemu slnku. Najživším miestom Rovinju je tržnica pár metrov od mora. Miešajú sa tu zvolávania, nákupcovia, obchodníci, každý má čo ponúknuť a všetko je perfektné čerstvé. O niekoľko schodíkov nižšie sú v čistých pultoch naukladané ryby, krevety, chobotnice, nakrájané tuniaky, mušle a iné lahôdky vylovené pred niekoľkými hodinami. Medzi ovocím a zeleninou sú takmer zapchaté uličky ako sa tadiaľto všetci prejdú a kto by chcel ochutnať niečo skutočne tradičné a domáce, aj ten si tu príde na svoje. Istria sa stala pre fajnšmekrov totiž synonymom pre zaujímavé hľuzovky. Niekoľko obchodníkov ich ponúka a ako náhle zbadajú návštevníka už aj pribehnú a malou lyžičkou dajú ochutnať jemné kúsky hľuzovky v oleji. Netradičná chuť, ale ako vravia takto chutí Istria. Pohárik dostanete za 150 kún a kto hľadá originálny darček, ten ho práve našiel.
Úzke kamenné uličky naplnené tieňom stúpajú nahor na pahorok a len občasné tabule so šípkami ukazujú, že Bazilika sv.Eufémie je neďaleko. V uličkách je ticho. Sem tam sa nimi prejde niekto z domácich alebo si len tak sadne na priedomie a zhovára sa so susedom, no nedostal sa sem ruch hlavných ulíc. Na pahorku vyrastá z neveľkého námestia baroková bazilika. Vo vnútri prebieha ranná omša a tak má okolie atmosféru pokoja. Krásne odtiaľto vidno okolitú krajinu obkolesenú Jadranským morom. Za zátokami stoja zelené polostrovy vybiehajúce do mora posiate lesmi a medzi nimi sa sem tam objavia domy či malé, ukryté pláže. More križuje aj niekoľko lodí a viaceré z nich smerujú k neďalekému národnému parku Brijuni. Uličky sa rozlejú a zastavia sa až na námestí priliehajúcom k prístavu plnom jácht. Na námestie sa vstupuje popod staručkú bránu a odrazu sa svet ešte viac ponoril do farieb. Pestré fasády budov sa predbiehajú vo svojej kráse, červená hodinová veža ticho krúži svojimi ručičkami, galéria láka na návštevu a takmer všetky miesta v podnikoch obsadili ľudia tešiaci sa na geniálnu grilovanú rybu, či tradičnú pleskavicu a čevapčiči s ajvarom.
Potulky nás zaviedli k prístavu a tak kráčame na jeho druhý koniec. Tu sa dajú nájsť aj niektoré z miestnych pláží. Sú posiate kamienkami, no voda je priezračne čistá. Pohľad na Rovinj sa mi odtiaľto páči ešte viac, než z ranného móla. Možno kvôli svetlu, možno kvôli uhlu, ale je krajší. Posedíme si tu a nabažení krásou zapadneme opäť do ulíc. Túlame sa, kráčame, hľadáme príjemne zákutia, no celé mesto je svojou atmosférou príjemné. Ak ešte hľadáte miesto, kam sa do konca leta vybrať a nechcete cestovať veľmi ďaleko, Rovinj čaká.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo.
foto: Tomáš Kubuš, Rovinj, august 2015
