Kdekoľvek sa v Thajsku človek vyberie, po pár momentoch zistí, že sa mu tu nesmierne páči. Bangkok je najčastejšou bránou do Ázie a tak je tu všetko nové, podmanivé, voňavé, farebné a príťažlivé. No svet Thajska sa ešte väčšmi odvíja za hranicami metropoly. Stačí prejsť pár desiatok kilometrov za Bangkok a človek zistí, že svet je rozmanitejší, než si vedel predstaviť. „Vieš prečo majú mnohé autá tónované sklá?“ pýta sa thajská známa s úsmevom na perách. „Pretože priemerný obyvateľ Bangkoku strávi v zápche dve až tri hodiny denne a nosia si so sebou prenosnú toaletu“ smeje sa. Dá sa tomu veriť. Každý kto v Bangkoku strávil nejaký ten mesiac preklína miestnu dopravu a po návrate domov mu pri polhodinovej zápche ani len nenapadne nadávať. Mesto Samut Songkhram je rušné od skorého rána. Thajčania vstávajú pomerne skoro, ráno sa zastavia v chráme alebo pri malom pouličnom oltáriku, zapália vonnú tyčinku a pustia sa do práce. Motorky ohlušujú celý priestor a vozíky s jedlom a všemožným tovarom sa rozbehnú do ulíc, ktoré zaplavia ľudia. Samut Songkhram má síce krkolomný názov, ale patrí k najznámejším trhom celej juhovýchodnej Ázie. Priamo odtiaľto pochádzajú známe obrázky a videá ako trúbiaci vlak prejde priamo uprostred živého a rušného trhoviska. Kto by nezatúžil uvidieť podobné divadlo na vlastné oči?
Každý domáci vie, kedy chodí vlak a ten určuje život samotného trhoviska. Miestni ho rozložili priamo na koľajisku, no jeho stánky, obchodíky a ruch sa roztečie aj do okolitých uličiek. Pohltí celý priestor tak ako to dokážu len trhoviská naplnené exotikou tvárí a tovaru. Predavačky sedia pred pultmi a ponúkajú čerstvé ryby, obrovské, výstavné kusy až po drobné rybky naukladané do okrúhlych drevených nádob pripravených na údenie. Živé kraby so zviazanými klepetami sa v lavóroch ešte hýbu a do toho sem tam vystrekne mušľa prúd vody. Ako z rozprávky a človek tu stretne viac obyvateľov riek a morí než v múzeu. Thajci milujú dary mora, ryby a skvelo ich dokázali zapracovať do svojho jedálničku, ktorý pomotá hlavu nejednému turistovi. Nepredáva sa tu len to čo priniesli ráno rybári, ale svoje zastúpenie tu má aj zelenina, tropické ovocie od manga cez papáju a ananás až po rambutany, mäso z ktorého neustále ruka predavača odháňa muchy či koreniny a čerstvé i sušené bylinky. Domáci s trhoviskom žijú a je pekné, že ich je tu stále niekoľko násobne viac než turistov. Tých tu na moje prekvapenie nie je vôbec veľa a tak sa teším, že má tento trh stále akýsi punc autentickosti.
Z ničoho nič sa trhovisko postaví na nohy a ruch naokolo sa stane intenzívnejším než obvykle. Tí, ktorí majú svoje plachty s ovocím a zeleninou na koľajniciach ich vezmú preč. Stánky sa pomocou koliesok stiahnu, tienidlá sa zložia a za pár sekúnd vznikne na trhovisku ulica. Keby som netušil, že má prísť vlak, myslel by som si, že sa blíži nejaká živelná pohroma a všetci sa chystajú na útek. Z diaľky sa ozve trúbenie vlaku a trvá to len niekoľko desiatok sekúnd, kým sa odrazu spoza rohu vynorí žltý kolos. Priamo cez trhovisko vedie totiž železnica Mae Klong, ktorej vlak začína v Bangkoku a tu v Samut Songkhram má konečnú. Tento rok oslávi svoje 112.narodeniny a dodnes neprestáva fascinovať. Vlak spomalí a prefrčí tržnicou a všetci stoja na okrajoch tak, aby mu nestáli v ceste. Som tak blízko, že mi steny vlaku prechádzajú pol metra od tela. Z celej situácie prechádzajú telom príjemné zimomriavky. Vlak prejde a prejde niekoľko sekúnd a celé trhovisko sa znovu dá do pohybu. Vytiahnuť drevené palety na koľajnice, stiahnuť tienidlá, vybrať tovar a do minúty je všetko ako pred tým. Po vlaku ani stopa a všetko na trhovisku žije ako predtým. Človek to musí zažiť, aby uveril.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov
foto: Tomáš Kubuš, Samut Songkhram, 2013-2014
