Už vtedy, keď sme plánovali výlet na Cyprus som vedel, že nemôžeme vynechať jeho severnú časť, ktorá v sebe ukrýva niekoľko pokladov. Posledné roky sa severný Cyprus dostáva do popredia a vyrástli tu rôzne rezorty či hotelové komplexy, ale tie neboli tým skutočným lákadlom. História, ktorá premiešala starovek s kresťanskými a moslimskými dejinami však áno. Cyprus je dokonalým ostrovom Križiakov a koho čo i len trochu zaujíma toto obdobie, ten tu skončí. Kráčal som križiackymi pevnosťami v Libanone či v Sýrii, obdivoval ich v Jordánsku i u jeho západných susedov a tešil sa z nich na juhotureckom pobreží, no Cyprus mi chýbal. Dostať sa do severnej časti ostrova pod tureckou nadvládou je viac, než jednoduché. Stačí kráčať Nikóziou a keď si človek všimne ako niektorými štvrťami prechádza ostnatý drôt, vie že nie je od hranice ďaleko. Už len pas, pečiatka na separátny papierik a odrazu sa všetko zmení. Grécka Nikóza so svojimi tavernami, souvlakami a gréčtinou sa šmahnutím čarovného prútika premení na tureckú Lefkoşu s vôňou čaju, kebabom a príťažlivou turečtinou. Lefkoşa to sú prvé uličky plné obchodíkov, chuť čerstvého böreku s tulipánovým pohárikom čierneho čaju, ukryté karavanseráje ako Büyük Han a najmä nádherná mešita Selimiye, ktorú pretvorili z gotickej katedrály sv.Sofie. Toto je na severnom Cypre fascinujúce ako sa niektoré staré, kresťanské baziliky či katedrály zmenili na moslimské svätostánky a ako to zaujímavo architektonicky pôsobí. Vnútro vystlali mäkké koberce, mihráb, mená Alláha či Mohammeda, no ťažké kamenné klenby stále držia mohutné stĺpy. V týchto stavbách je zakliate niečo, čo človeka núti nespúšťať z nich oči.
Dolmuş z ulice odíde a onedlho zastaví v meste zvanom Mağusa, teda Famagusta. Prepravovať sa severným Cyprom je veľmi jednoduché, len niekedy treba zistiť odkiaľ odchádzajú dolmuşe. Aj Famagusta vyžaruje príjemnú atmosféru podobnú Lefkoşe, no pôsobí vznešenejšie. Muži sedia v uličkách, hrajú tavlu, fajčia a kecajú, zatiaľ čo im nad hlavami rastú staré kostoly, minarety a ošarpané fasády budov. Aj tu podobne ako v severnej Nikózii zhodila niekdajšia katedrála sv.Sofie či sv.Mikuláša svoje kríže a nad jej gotickým telom vyrástol osmanský minaret. Dnešná mešita Lala Mustafa Paşa je symbolom mesta. Famagusta láka aj svojimi kamennými hradbami obtáčajúcimi staré mesto a dokonca tu stojí neďaleko prístavu aj slávna Othellova veža kam zasadil Shakespeare dej svojho nesmrteľného diela. Cyprus južný či severný je plný príbehov. Pár kilometrov z Famagusty sa neďaleko morského pobrežia s takmer tyrkysovou vodou a lákavými plážami rozprestierajú ruiny slávneho mesta Salamis. Poznáme ho aj pod menom Salamína, no nie je to tá grécka Salamína, pri ktorej Gréci v roku 480 pr.Kr. rozdrvili Peržanov. Mesto tu stálo už v dobe bronzovej, hoci až staroveká antika mu vdýchla dušu, ktorou dodnes dokáže očariť prichádzajúcich ľudí. Ruiny niekdajšieho mesta sa povaľujú na pomerne veľkej ploche. Chrámy, staroveké ulice, stĺporadia, divadlo, ale aj obyčajné domy tu ukazujú svoje tajomstvá a každý kto podobné miesta miluje tu bude to vytržení.
Na severnom pobreží leží skvost menom Girne, známy aj ako Kyrénia. Malé, dvadsať tisícové mesto si po pár krokoch človek obľúbi predtým, než vôbec zistí čo všetko v sebe dokážte namiešať. Kamenné uličky zdobia farebné kvety, v prístave sa pohupujú drevené člny, z reštaurácii sa vinie von vôňa grilovaných rýb, darov mora, o skaly sa rozbíjajú vlny a zátoku stráži obrovitánska križiacka pevnosť. Začala ju stavať Byzantská ríša, získal ju kráľ Richard Levie Srdce, vystriedali sa tu Benátčania, Osmani aj Briti a tak za svojimi múrmi skrýva celé dejiny Cypru. Atmosféra akú vyžaruje Girne je neskutočne príjemná a človek si tu vie predstaviť stráviť niekoľko dní. Je perlou severného Cypru a kto sa tohto regiónu nadýchne, ten sa bude túžiť vrátiť a odhaľovať jeho ďalšie tajomstvá...
.: LEFKOŞA (NIKÓZIA) :.
.: MAĞUSA (FAMAGUSTA) :.
.: SALAMIS :.
.: GIRNE (KYRENIA) :.
foto: Tomáš Kubuš, Kibris, 10.6.2013
