Dnešný deň začína pomerne skoro. O pol siedmej sme naraňajkovaní a vyrážame do Sicílskeho hlavného mesta – Palerma. Podstatnú časť cesty ideme po diaľnici. Začala sa zhusťovať doprava a tak sme vedeli, že už sa blížime. Doprava v Messine je strašná, ale na dopravu, ktorá nás stretla tu neexistuje výraz. Palermo je obrovské mesto so 700 000 obyvateľmi. Približne po pol hodine predierania sa mestom sa nám akoby zázrakom zjavilo parkovisko. Voľné miesto sa nám ušlo hneď vedľa divadla Teatro Massimo. Divadlo patrí k najväčším a najprestížnejším v celej Európe. Je postavané v neoklasicistickom štýle. Pred vstupom sú dve bronzové sochy levov. Jeden z nich má na chrbte sochu Tragédie a druhý sochu Opery. Je veľmi pekné. Pôvodne sme síce chceli parkovať niekde inde, ale boli sme veľmi radi, že vôbec parkujeme. Vchádzame do jednej z úzkych uličiek. Sme pripravení objavovať Palermo. Od divadla ideme smerom k Fontana Pretoria. Cestou k fontáne sme sa dostali do uličky v ktorej je trh. Množstvo farieb, vôní a ľudí. Predavači ponúkajú svoje ovocie, ryby, mäso a zaujímavé korenie. V Palerme žije množstvo národnosti a ľudia všetkých farieb pleti. Tu na trhu sa stretávajú všetci.
Divadlo Teatro Massimo
Začiatok trhu, ktorý sa tiahol celú dlhú ulicu
Na trhu je vždy obrovský výber...
..čo takto koreniny?
Predavač ovocia a zeleniny
Ešte pár uličiek a sme pri fontáne. Fontána Pretoria leží na rovnomennom námestí. Zo všetkých štyroch strán je obklopená rôznymi dôležitými budovami. Na ľavo od fontány sa nachádza radnica, teda aj sídlo sicílskeho parlamentu. Oproti radnici je kostol S.Giuseppe dei Teatini, avšak je v lešení, tak ani poriadne neviem ako vyzerá. Celá fontána je obkolesená veľkým množstvom prekrásnych mramorových sôch znázorňujúcich bohov, ľudí a zvieratá. Iba o ulicu ďalej sú ďalšie pamätihodnosti. Dá sa povedať, že Palermo je nimi celé posiate. Vedľa seba tu stoja dva kostoly – Santa Maria dell´Ammiraglio (prezývaný aj La Martonara) a San Cataldo. Jeden je krajší ako druhý. San Cataldo obsahuje prvky islamského štýlu. Najviac sa to prejavuje hlavne na troch červených kopulách. Celkovo je iný ako klasické kostoly. Nájsť stavby s prvkami arabského štýlu v Palerme nieje veľký problém. Palermo, ako aj väčšia časť Sicílie mali v držaní práve Arabi. Za kostolom je informačná kancelária, resp. stánok, kde dávajú zadarmo peknú mapu Palerma.
Fontana Pretoria
Fontana Pretoria a sídlo sicílskeho parlamentu
Do tretice Fontana Pretoria
Kostol Santa Maria dell´Ammiraglio sa blíži
Santa Maria dell´Ammiraglio
San Cataldo s charakteristickými červenými kopulami
Kostol Santa Maria dell´Ammiraglio
Hlavnou ulicou Via Vittorio Emanuelle, pomenovanej po talianskom kráľovi prichádzame k pýche Palerma, k prekrásnej katedrále. Je to tá najkrajšia stavba v celom meste. Na malom nádvorí je pekne upravená zeleň a k nebu sa týčia dlhé palmy. Na začiatku bola katedrála kostol, ktorá bola za vlády Arabov zmenená na mešitu. Po Araboch prišli Normani a tak sa znovu menilo – mešita na kostol. Na katedrále sa mieša viacero štýlov. Či už je to gotika, katalánsky štýl, alebo barok. Všetko to je prekrásne zosúladené a tvorí to veľmi pekný celok. Idem sa pozrieť aj dnu. Vstupné do katedrály sa neplatí. Jej veľkoleposť je poznať aj vo vnútri. Samé maľby a sochy. Katedrála sa stala aj miestom posledného odpočinku rôznych kráľov. Môžeme tu nájsť hrobky Rogera II, Henryho IV, Frederika II., a aj pár ich rodinných príslušníkov. Svoje miesto tu má aj sv. Rozália, patrónka Palerma. Pri katedrále posedáva či vylihuje aj niekoľko žobrákov, nič nehovoria a len čakajú kto im čo hodí. Z celého Palerma ich je tu najviac. Vraciame sa na Via Vittorio Emanuelle, ktorá nás doviedla až k Palazzo Dei Normani (Normanský palác).
Katedrála
Katedrála
Katedrála
Vstup do vnútra Katedrály
Prechádzame aj popod bránu Porta Nuova. Brána bola postavená v roku 1583 na oslavu triumfálneho návratu kráľa Karla V. Z vonku nieje tento Normanský palác veľmi zaujímavý. Aspoň teda na mňa tak pôsobil. Vonku stojí obrovská fronta, no aj napriek tomu vyzerá, že je zatvorené. Vo vnútri je však bohatá výzdoba a Palatínska kaplnka. Na strope je podobizeň Ježiša. Presne taký obraz je aj v Monreale a v Cefalu. Za palácom je skrytý v exotickej záhrade známy kostol San Giovanni degli Eremiti. Kostol je príjemným skĺbením islamskej a kresťanskej kultúry. Má červené kopule ako kostol San Cataldo, ale tento je o niečo vyšší a takisto aj známejší. Patrí k typickým pamiatkam Normanského Palerma. Kostol bol prerobený z mešity v roku 1136 kráľom Rogerom II. Neskôr sa z neho stál kláštor. Za poplatok sa dá ísť pozrieť aj do vnútra. Vo vnútri sa nachádza krížová chodba lemovaná normanskými stĺpmi. Je čas obeda a tak si ideme dať niečo pod zub. Hneď vedľa kostola je malá reštaurácia (je to tak malé, že ani neviem či je reštaurácia ten správny názov). Môže to byť niečo ako malý rodinný podnik. Len sme sa pristavili pri malom výklade a už nás začal majiteľ sprevádzať po sicílskej kuchyni. Predstavoval nám rôzne sicílske domáce špeciality a hovoril čo je čo. Samozrejme, že sme mu poriadne nerozumeli a ani on nám. Vybrali sme si z každého po trochu, aby sme teda ochutnali čo tí Sicílčania jedávajú. Šalát, vyprážané baklažány, baklažány so šampiónmi v náleve, chutný domáci syr a zemiaková kaša v cestíčku. Celkom sme si pochutili. Až potom sme zistili akú sme spravili blbosť. Vôbec sme si nevšimli, že tu nemá vystavené ceny a tak nám za jeden tanier naúčtoval po 7 €, A to sme mali dokopy tri. Hnevá ma to, ale čo môžem robiť? Jedine sa z toho poučiť.
Brána Porta Nuova
Kostol San Giovanni degli Eremiti
San Giovanni degli Eremeti
Veľmi dobrý a chutný šalát s mnohými zaujímavosťami..od začiatku do konca
Všadeprítomné ružovo-čierne zástavky domáceho futbalového klubu
Našou poslednou zastávkou má byť kláštor kapucínov (Convento dei Cappuccini) spolu s katakombami. Kláštor sa nenachádza v centre a tak nám dobre poslúžila mapa z informačky. Zo začiatku sú síce značky ukazujúce smer, ale ako to je zvykom potom zmiznú a rob si čo chceš. Katakomby sme prešvihli asi o kilometer a tak sa vraciame. Aké bolo sklamanie, keď sme kláštor nakoniec našli, ale s ceduľou „Chiuso“. Zavreli pred pol hodinou. Vôbec som nevedel, že aj niektoré pamiatky dodržujú siestu. Otvárajú až o tretej, čo je za dve a pol hodiny. Je to škoda. K autu sa vraciame cez rôzne štvrte nedotknuté turistami. Na ulici posedáva množstvo ľudí. Väčšina z nich sleduje čo sa deje, lebo okrem nás tu široko ďaleko nieje žiadny cudzinec. Niektorí z nich teda vôbec nemali na perách priateľský úsmev. Siluetu ulice dotvára vybuchnuté auto, ktoré nejakí chalani akurát rozoberajú. Pár áut malo síce šťastie a nevybuchli, ale zato sú kompletne porozbíjané. Steny domov sú skrášlené odtlačkami od guliek. No neviem koľko turistov im sem zavíta. Neviem prečo, ale toto miesto mi viac utkvelo v pamäti ako rôzne pamiatky. Po celom Palerme je rozvešaných asi milión ružovo-čiernych zástavok. Ružovo-čierna je farba futbalového klubu FC Palermo, ktorý tento rok postúpil do najvyššej talianskej súťaže Seria A. Toto je len dôkazom ako veľmi milujú Taliani svoj futbal. Prechádzame okolo Palazzo di Giustizia, ktorý strážia carabinieri so samopalmi. Auto sme našli bez problémov. Problémom zostáva už len vymotať sa z Palerma. Odísť z mesta? Veď to nemôže byť predsa problém. Ale odísť z Palerma, tak to dá poriadne zabrať. Palermo vo mne zachovalo hlboký dojem a už teraz viem, že sa tam raz (dúfam, že čoskoro) vrátim.
foto: Tomáš Kubuš, Palermo, 5.7.2004
