Sicília III. - Messina

Messina je bránou do Sicílie. Každý kto na Sicíliu prichádza trajektom, či už z Villa S.Giovanni alebo Reggio Calabria prichádza práve do Messiny. Kvôli pohnutným osudom v meste nenájdeme veľa historických budov. Väčšina mesta bola zničená v roku 1908 obrovským zemetrasením. Keď sa ako tak po pár rokoch pozviechalo, zasiahli ho bombardéri počas druhej svetovej vojny. Aj toto Messina prežila a dnes patrí k mestám, ktoré stoja určite za návštevu. Už keď nič iné, tak sledovať predstavenie orloja na pravé poludnie patrí k nevšedným zážitkom.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Dnešný deň je ako vymenený. Vstal som, pozrel som sa na oblohu a nemohol som uveriť, že včera bolo tak škaredo. Obloha je znova azúrová modrá. Dnes sa ideme pozrieť do Messiny. Síce sme cez ňu už mnoho krát prechádzali, nikdy sme sa nezastavili. Do Messiny prichádzame pár minút po deviatej. To ešte netušíme, čo sa bude diať. Celú hodinu krúžime mestom a snažíme sa nájsť aspoň jedno miesto na parkovanie. Už som si myslel, že to po tej hodine vzdáme, ale akoby zázrakom sa nám pred nosom jedno miesto uvoľnilo. Neuveriteľné. Parkujeme na Piazza S.Vincenzo vedľa kostola s ružovými kopulami. Jeho názov sa mi však nepodarilo zistiť. Cestu do centra začíname pri mori. Prechádzame okolo Neptúnovej fontány (Fontana di Nettuno) až sa dostávame do uličiek, ktoré ovláda absolútny dopravný chaos. O 12⁰⁰hod. chceme byť pri Dóme. Cestou k nemu sa zastavujeme pri normanskom kostole Santissima Annuziata dei Catelani, ktorého časť sa nachádza pod úrovňou ulice.

Zaujímavy kostol na Piazza S.Vincenzo

Vojnový pomník na promenáde pri mori

Neptúnova fontána

Rybár

Sochy Madonny okolo ktorej plávajú lode do Messiny

Pohľad na Dóm cez stromy

Dóm

Santissima Annuziata dei Catelani

K dómu sa dostávame 20 minút pred dvanástou. Ideme sa teda ešte pozrieť dovnútra. Na Dóme totiž o dvanástej začína pekné divadlo. Celá veža je posiata zlatými postavičkami, ktoré sa na pravé poludnie hýbu. Úderom dvanástej sa ako prvý pohol lev. Je na samom vrchu celého orloja. V ruke drží vlajku Messiny, hýbe hlavou a chvostom. Čo ma prekvapilo bolo, že dokonca ako lev aj zareval. Po levovi je na rade kohút. Pár krát rozprestrel krídla a zakikiríkal. Pod kohútom sa začali krútiť apoštoli. Z ničoho nič sa pustila hudba a anjel začal dvíhať ruky. Nádhera. Z prázdneho okna sa vynoril malý pozlátený kostolík Ave Maria, ktorý sa tiež nachádza v Messine. Po desiatich minútach sa predstavenie skončilo. Na predstavenie sa tu zozbieralo dosť ľudí. Všetci uprene hľadia čo sa bude diať. Po skončení sa to tu rýchlo vyprázdnilo. My čakáme ešte päť minút do štvrť. O štvrť dve postavičky rozzvonia zvonce. V úplne spodnej časti sa striedajú postavičky, ktorým do kroku búcha smrťka s kosou. Na začiatku každej hodiny prišiel na rad malý chlapec. O štvrť ho vystrieda dospelý muž. S uplynulou hodinu odchádza postavička starca a celý kolobeh života sa opakuje. Pražský orloj je o mnoho slávnejší, ale tento Messinský ho hocikedy strčí do vrecka. Pár ulíc od Dómu sme našli malú rodinnú reštauráciu s občerstvením. Je čas obedu a tak si ideme niečo kúpiť. Skúšam výborné domáce cestoviny v rajčinovej omáčke s mletým mäsom posypané parmezánom (Penette all´ Arabiana). Pomalým krokom sa opäť popri mori vraciame k autu. Myslel som si, že si konečne kúpim nejaké anglické noviny, ale nevidel som dokonca ani talianske. Návšteva Messiny stála rozhodne za to!