Pre návštevu Catanie sme zvolili variantu ako minulý rok v Ríme. Autom nejdeme priamo do centra, ale len na letisko Fontanarossa, kde parkujeme. Vyhneme sa tak nekonečnému hľadaniu parkoviska. Letisko vôbec nevyzerá veľké. Hľadáme zastávku „Alibus“, ktorý premáva na linke z letiska priamo do centra. Pri hľadaní okolo nej niekoľko krát prebiehame, ale stále nič. Nieje totiž nijako označená. V malej búdke kupujem lístky. Jeden stojí 0.80 € a má platnosť 90 minút. Autobus pred chvíľou prišiel a tak môžeme rovno nastúpiť. Priamo z letiska odchádzame skoro sami. Ľudia sa pridávajú až na ďalších zastávkach. V autobuse je veľmi málo miest na sedenie, len okolo 16. Viac priestoru je na batožinu. Vystupujeme na ulici Via Etnea, jednej z hlavných ulíc mesta. Zastávka je len pár metrov od Piazza Stesicoro. Hneď kupujeme lístky na cestu naspäť aby sme ich potom nemuseli niekde zháňať. Na námestí sú pod úrovňou ulice odkryté zvyšky rímskeho amfiteátra (Anfiteatro Romano). Je postavaný z čiernej lávy. Dá sa ísť aj dnu, ale hore z ulice je veľmi dobre viditeľný. Námestie obklopujú staré domy a Palazzo Tezzano. Na opačnej strane od amfiteátra sa ozýva nejaký zaujímavý hluk. Už z diaľky vidno trh a s ním spojených množstvo farieb. Trh sa volá La Fiera. Zaberá celú ulicu medzi Piazza Stesicoro a námestím Piazza Carlo Alberto. Na námestí Carlo Alberto stojí kostol Santissime Carmine. Pozerám dnu, ale prebieha nejaká omša, takže nič pre mňa. Zo začiatku trh vyzerá dosť slabo. Samé oblečenie, topánky a nezaujímavé veci. Po prejdení tejto nezáživnej časti začína trh ako má byť. Stoly sa prehýbajú pod obrovským množstvom rozmanitých rýb a morských živočíchov. Pestrofarebného ovocia a zeleniny je tu toľko, že človek miestami okolo seba nevidí skoro nič iné. Predavači ponúkajú ľudom pekné divadlo. Navzájom sa prekrikujú, tak že im nieje rozumieť ani slovo. Na trhu je veľa ľudí. Ceny sú perfektné, skoro o polovicu nižšie ako v obchodoch. Trh prechádzame celý až na koniec a druhou ulicou zas na začiatok aby sme si ho mohli celý pozrieť.
Zvyšky rímskeho amfiteátru
Zvyšky rímskeho amfiteátru nad ktorými stojí Palazzo Tezzano
Rímsky amfiteáter
Predavač rýb na trhu La Fiera
Od trhu ideme ku kostolu San Nicolo. Kostol je najväčšou sakrálnou stavbou celej Sicílie. Stavba tejto barokovej stavby trvala vyše štyridsať rokov, ale aj tak nebol kostol nikdy dokončený. Môže byť pekný. Stojím priamo pred ním, ale ani nevieme ako vyzerá. Kompletne celý je v tak hustom lešení, že nieje vidno absolútne nič. Vedľa kostola je odkrytých niekoľko múrov rímskych kúpeľov. Aspoň niečo. Pri kláštore Santissima Trinita sa napájame na dlhú ulicu Via Vittorio Emanuelle II. Rovno po nej sa dostaneme až na Piazza Duomo. To ale až neskôr. V malom obchodíku si kupujeme niečo na zahryznutie. Z ulice je vstup do rímskeho divadla (Teatro Romano). Vstupné do divadla sú 3 € a pre študentov 2 €. Pri pokladni je stojan s peknými prospektami o divadle, ale aj iných rímskych pamiatkach nachádzajúcich sa v meste. Divadlo bolo pomerne veľké. Na predstavenia sa tu mohlo naraz stretnúť okolo 7000 ľudí. Vo vnútri máme ďalší šok. Celé divadlo je v rekonštrukcii, obohnané lešením, drevami a okrem schodov, pár radov sedadiel a kameňov nieje vôbec nič vidieť. Ako za to ešte môžu chcieť vstupné? S divadlom susedí malý Odeon. Je celý čierny. Postavaný ako inak z lávy. Vyzerá celkom pekne a hlavné nieje pokazený lešením. Obchádzam ho aj zo zadnej strany od ulice. V malých výklenkoch sú uložené kamenné nálezy. K divadlu a odeonu patrí malé múzeum, ktoré každý absolvuje pri východe. Je v ňom vystavených naozaj len pár nálezov ako malé kamenné hlavy alebo úlomky kameňov s nápismi.
Via Antonio di San Guliano
Kostol San Nicolo
Odeon
Jeden z nálezov v malom múzeu pri Teatro Romano
Piazza San Francesco d´Assisi
Z divadla to už trvá len chvíľu a sme na námestí Piazza Duomo. Celé námestie oblieha množstvo ľudí. V strede stojí symbol Catanie – Fontana dell´Elefante. Je to fontána so slonom. Slon pochádza z antiky, je zhotovený z čiernej lávy a na chrbte nesie obelisk. Práve tento slon je symbolom mesta. Tieto dve antické pamiatky sú zapracované do barokovej fontány. Námestie je z jednej strany lemované peknými starými domami. Na druhej strane je Dóm Duomo di Sant´Agata. Duomo pochádza ešte z čias normanskej nadvlády, avšak bol trochu zničený spomínaným zemetrasením v roku 1693 a tak bol následné zrekonštruovaný do dnešnej podoby. Hneď po pár krokoch vo vnútri Dómu je samé lešenie. Našťastie len prvých pár metrov. Za predsieňou lešenie končí a otvára sa pekný pohľad na interiér.
Piazza Duomo
Fontana dell´Elefante na Piazza Duomo
Fontana dell´Elefante - symbol Catanie
Duomo di Sant´Agata
Piazza Duomo
Fontána za ktorou začína rybí trh
Na konci námestia stojí fontána, pri ktorej začína rybí trh. Omnoho väčší a známejší ako La Fiera. Ľudí tu je toľko, že sa človek musí doslova predierať aby prešiel. Z každej svetovej strany sa ozýva sicílsky krik a spev. Každý vychvaľuje práve tie svoje výrobky, svoj úlovok alebo ovocie a zeleninu o ktorú sa celý rok stará. Predavač s rybami začína svoj spev ako prvý. Vedľa stojaci rybári sa však nedajú zahanbiť a spúšťajú lavínu zvukov a melódii, ktorá každého vtiahne priamo do centra diania. Príjemný zvuk sa rozlieva celý okolím. Na trhu predávajú asi všetko živé čo sa dá vyloviť z mora. Určite však majú aj niečo naviac. Najväčšiu časť tvoria práve ryby a morské príšery. Bočné uličky zase patria syrom, olivám, koreninám z celého sveta či ovociu a zelenine. Svoje zastúpenie tu má aj mäso. Visí na veľkých hákoch priamo na ulici alebo je porozkladané na regáloch. Krása tohto trhu sa nedá vyjadriť slovami. Všetky tie vône a ľudia, ktorí tvoria toto úžasné divadlo sa miesia dokopy a spolu vytvárajú nezabudnuteľný zážitok. Catania by sa mohla volať aj mesto trhov. Za mestskou bránou Porta Uzeda chvíľu sedíme v parku Villa Pacini. Ostáva nám len lavička na slnku. Všetky lavičky v tieni sú okupované domácimi dôchodcami, ktorý buď hrajú karty alebo len tak preberajú udalosti predošlého dňa. Zajtra sa tu určite stretnú znova aby prebrali kto čo dnes prežil.
Rybí trh
Rybí trh
Rybí trh
Pohoda v parku
Poslednou vecou, ktorú chceme v meste navštíviť je pevnosť Castello Ursino. Patrí k nej malý park plný zelene, ale bez lavičiek v tieni. Pevnosť stála kedysi pri mori, ale láva z mohutnej erupcie z roku 1669 more oddialilo o zhruba 300 metrov. Vo fontánke umývame hrozno kúpené na trhu. Od pevnosti sa vraciame opäť do centra hľadať zastávku autobusu. Dlho sa nám nedarí, až kým sa to predsa podarilo. Aj to bolo len o šťastí lebo značka, ktorá oznamuje, že práve tu stojí autobus je len z jednej strany, no a my sme prichádzali stranou opačnou. Niekoľko minút čakáme na Via Etnea. Zatiaľ máme možnosť sledovať dopravu na veľkej križovatke bez semaforov. Naozaj hrôza. Ešteže sme sem nešli autom. Jedinou výhodou je, že dopravu riadi policajt a tak sú vodiči aspoň trochu disciplinovaní. V autobuse cestou na letisko stojíme. Nieje tu ani toľko ľudí, ale skoro všetci sú rozvalený na dvoch sedadlách. Cesta trvá o polovicu kratšie ako v čase rannej špičky. Zhruba o jednej hodine odchádzame z letiska Fontanarossa a teda aj z celej Catanie. Je to neobyčajne nádherné mesto.
Castello Ursino
Pohľad na Duomo di Sant´Agata od Castello Ursino
Duomo di Sant´Agata
foto: Tomáš Kubuš, Catania, 13.7.2005
