Už keď som sa do Škótska vybral po prvý krát, po chvíli som cítil, že toto miesto, táto krajina sa mi bude nesmierne páčiť. Neviem čím to bolo, ale stačilo sa prvý krát prejsť Edinburghom či ocitnúť sa v odľahlej a drsnej Vysočine a Škótsko si začalo raziť cestu do môjho srdca. Opantala ma Ázia, orientálne príbehy, historické miesta Hodvábnej cesty či koloniálne centrá, ale Škótsko v sebe ukrývalo niečo, prečo som vedel, že bude špeciálne.
Úzke cestičky škótskej Vysočiny prepletajúce sa krajinou. Údolia naplnené hmlou či jazerami s hladinou tmavou ako olovo. Mrholenie, dážď, mrholenie a zase dážď akoby v sebe skrývali mágiu dávnych tradícii, kedy tadiaľto kráčali Piktovia či Galovia. Kamkoľvek sa človek vyberie, tam v Škótku natrafí na krásu. Či už je to ruina hradu Urquhart na brehu slávneho Lochnesského jazera, romantický Dunrobin alebo ikona v podobe hradu Eilean Donan Castle. Vysočina fascinuje však aj svojou odľahlosťou. Desiatky kilometrov a človek spočíta len niekoľko domov. Sem tam sa nejaký objaví a okolo neho nič, len krajina plná ovcí, neveľkých vŕškov a opustených vresovísk. Hotový balzam na dušu po mestách ako Bombaj, Saigon či Teherán. Skalnaté útesy na severe padajúce desiatky metrov do chladného mora. Výhľady na zahalené Orkneje či hľadanie staručkých hrobiek roztrúsených po krajine. Každé odbočenie tu skrýva dobrodružstvo či zážitok. Malé rybárske mestečká ako Ulapool či Portree voňajú morom, vyprážanými fish and chips a hoci v nich takmer nič nie je, majú v sebe auru pre ktorú by ste tam strávili pokojne aj celý deň. Ste pri mori a pokojne môže pršať, pretože viete, že to tam patrí a bez toho by škótsky obraz nebol úplný. Sem tam sa však stane zázrak a vyjde slnko, obloha sa rozžiari do sýtomodrej farby a vtedy si to človek váži, pretože vie, že to nie je bežné. Celý čas na ostrove Skye som mal tento krát nádhernú oblohu takmer bez obláčika. Škótsko tvoria aj malé puby rozhodené kdekoľvek v mestečkách či mestách. Škótske tmavé pivo strieda unikátna single malt whisky. Vyrobiť whisky je alchýmiou a cítiť v nej esenciu krajiny. Rašelina, slaný vzduch, brezové korene, vresoviská. To všetko sa v tomto čarovnom nápoji skrýva. Jej príbeh je tu tak silný, že aj človek ktorý bežne nepije má chuť ju ochutnávať a zadeľovať si ju do chuťových pohárikov. Finále v Edinburghu. Keď sme sa stretli prvý krát, zostal som očarený. V Európe bude vždy mojou jednotkou Rím. Petrohrad sa mu dokázal priblížiť, no Edinburgh sa Petrohradu vyrovnal. Kráľovská míľa so svojimi pamiatkami, starými domami, kamennými fasádami, pubmi a pouličnými umelcami dokážu vytvoriť takú atmosféru, že človeka nechce pustiť preč. Edinburgh to je akumulovaná krása či stojíte na pahorku Calton Hill, hore na Artušovom sedle alebo sedíte v jednom z pubov a hľadíte cez okno na živé mesto. Viem, že to nebolo posledný krát, čo sme sa stretli...
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov
foto: Tomáš Kubuš, Škótsko, 15.-21.6.2016
