Spojené arabské emiráty sú fenoménom. Čoraz viac ľudí podľahlo čaru tejto oblasti a nikdy sa necestovalo do Dubaja tak veľa, ako sa cestuje dnes. Ak sa povedia „emiráty“, takmer vždy si človek predstaví Dubaj. Ten je milovaný aj nenávidený. Mnohí sa pri jeho slove zasnívajú a potom sú tu takí, ktorí nadávajú, že by tam nešli, pretože je príliš umelý, hoci v ňom nikdy neboli. Ja mám Dubaj rád. Stretli sme sa niekoľko krát a našiel som si v ňom svoje obľúbené miesta, cestičky, podniky, zákutia, kde sa viem nadýchnuť atmosféry a preto sa teším keď idem „okolo“. Vždy ma to však ťahalo aj mimo Dubaj, pozrieť sa na ostatné emiráty a tak sme si pri návšteve Ománu povedali, že sa na ne konečne pozrieme.
Spojené Arabské Emiráty
Najkrajšie pláže, výlety, dĺžka letu, cestovné doklady a všeobecné informácie o Spojených arabských emirátoch nájdete na Dovolenka.sme.sk.
Za niekoľko dní sme sa zastavili takmer v každom z emirátov. Vynechali sme len Fudžajru kvôli času a dostupnosti, pretože sme si nepožičiavali auto, ale snažili sa prepravovať lokálnou dopravou. A potom, keď si človek niečo nepozrie, má dôvod vrátiť sa nazad. Každý z emirátov má v sebe starú pevnosť, často vkusne pretvorenú na múzeum tradičnej kultúry plnú drobností od šperkov cez typické odevy. Minimálne vstupné a maximálne poznanie. Sharjah neďaleko Dubaja sa považuje za veľmi konzervatívny emirát, no na uliciach to akosi veľmi pre bežného návštevníka necítiť. Staré mesto sa topí v rekonštrukcii, no nábrežie a Múzeum islamskej kultúry stojí za to. Ajman leží len pár kilometrov odtiaľto a jeho najväčším lákadlom je pevnosť. Jedna z najkrajších v celých emirátoch. Na námestí hrajú Indovia kriket, muži sŕkajú presladený čaj z malých plastových pohárikov, zahalené ženy s taškami miznú v klimatizovaných autách a okrem nás tu nie je žiaden turista. Aj preto je Ajman mimoriadne zaujímavý. Lokálny mikrobus nás vezme o čosi viac na východ do obľúbeného emirátu Ras al-Khaimah. Práve tu skončí veľa turistov bažiacich po mori či slnku, pretože prímorské rezorty tejto časti emirátov za to rozhodne stoja. Za morom sme neprišli, hoci sme si pri ňom dve hodinky poležali, ale január ešte vodu nedokázal zohriať na príjemnú teplotu. O to viac sme sa túlali starým mestom. Trhovisko s rybami ráno krásne žije, v uliciach stretnete len pár ľudí a ani tu nechýba pevnosť s múzeom. Do toho niekoľko skvelých podnikov s faláfelom, kebabom, hummusom či šalátmi.
Najväčším prekvapením pre mňa z celých emirátov bol emirát Umm al-Quwain. Pár desiatok kilometrov od Dubaja. Tak blízko fantastickému bohatstvu a predsa na opačnom protipóle. Tu cítiť azda najviac ten obrovský kontrast aký v tejto krajine panuje. Kým Dubaj omračuje svojimi svetovými stavbami a luxusom, tu v starom meste neďaleko pevnosti žijú ľudia v rozpadnutých chatrčiach pomedzi ktoré sa premávajú kozy. Prístav je plný odpadkov, všade je ticho a len pár duší sa objaví okolo nás. Nič tu nie je. Pevnosť je krásna, stojí za to prejsť sa ňou, no najviac bije do očí ten kontrast a ak sa spomenie, že UAE sú bohatou krajinou, vždy si predstavím starý Umm al-Quwain. Posledné dni patrili mestu Al-Ain, ktoré zdobí niekoľko pevností, no najzaujímavejším miestom je obrovská oáza v strede mesta. Ticho, tisíce datľových paliem a svieži vzduch, hoci mimo nej už cítiť ostré, hoci januárové slnko. Finále v Abu Dhabi a v Dubaji. Známe, no stále neopozerané miesta. Prechádzky promenádou v Abu Dhabi, kde žasnem ako sa to mesto za 9 rokov odkedy som tu bol naposledy zmenilo. Vtedy si pamätám kopec rozostavaných budov a dnes všetky stoja. Kilometre v nohách, no s príjemným pocitom. Podvečerná aj ranná návšteva monumentálnej mešity Šejka Zajída na okraji mesta. Túto si pamätám prázdnu a teraz podvečer je na môj vkus až príliš preplnená. Ráno na otvorenie je však unikátna aj pre atmosféru. Orientálne zákutia, pohľady, oblúky, minarety a okázalosť. Symbolom Dubaja pre mňa nie je Burj Khalifa, hoci som sa z nej po prvý krát pozrel na svet, ani Burj al Arab, ale obyčajné drevené abry križujúce záliv. Je v nich starý duch Dubaja a keď som tu idem sa nimi len tak bezcieľne voziť z jedného brehu na druhý. Sedieť, cítiť vietor a hľadieť na nábrežie plné lodí, vyčnievajúcich minaretov a napokon sa strácať v bazárových uličkách, pochutnávať si na indickom streetfoode a večer v Al Fanar na perfektných emirátskych jedlách. Toto určite nebola posledná návšteva.
foto: Tomáš Kubuš / Emiráty január 2018
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
