Stredoveký Carcassonne a prvý sneh

Stredoveké hradby francúzskeho Carcassonnu už z diaľky pekne vyrastajú na kopci za riekou. Malé i veľké veľké vežičky svietia do tmavej noci a vonku nepríjemne mrzne. Carcassonne už spí, ale krásou šípkovej ruženky, na ktorú sa aj počas spánku nedá prestať dívať. Decembrový vietor sa preháňa stredovekými ulicami osvetlenými dotykmi pouličného osvetlenia a nám ostáva jediné. Nájsť si miesto, kde skloníme hlavu a ráno sa vydať objavovať toto známe miesto.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (22)

Takmer celý deň trávime v príjemnom meste Narbonne, ktoré preslávila jej nádherná katedrála s kanálom Midi. Povedali sme si, že do Carcassonnu prídeme podvečer a ešte si vychutnáme atmosféru zaspávajúceho mesta, ale čo človek mieni, francúzski železničiari menia. Byť vo Francúzsku a nezažiť aspoň krátky štrajk by sa nám nerátalo a tak sa náš odchod z Narbonne odložil o niekoľko hodín. Vymrznutí a vybehaní po všetkých zaujímavostiach mesta čakáme na ten správy čas nad pohárom čaju s podmanivou vôňou bergamotu. Do Carcassonnu prichádzame neskoro večer. Hlavné námestie v centre mesta je prázdne a atmosféru Vianoc dokresľuje vysvietená výzdoba a malé drevené stánky čakajúce na ráno. Len sem tam sa mihne v uliciach postava, ale ako sa objaví, tak rýchlo sa opäť stratí. Kráčame naprieč novým mestom až k rieke, aby sme sa dostali do mesta starého. To sa ukrýva za stredovekými hradbami a na prvý pohľad pripomína skôr obrovskú pevnosť než mesto. Celý stredoveký Carcassonne vystavený na kopci nádherné svieti do tmavej noci. Z mosta sledujeme jej vysvietené vežičky, mohutné hradby a pod nami sa raz za čas ozve pokojná rieka Aude. Je krajší ako na všetkých fotkách na ktorých som ho doteraz videl. Skutočnosti sa naozaj nič nevyrovná. Opustenou uličkou so starými domami stúpame vyššie až k hlavnej bráne. Vstup do mestečka za hradbami lemuje niekoľko vianočných stromčekov natretých bielou farbou a nad bránou svieti modrý nápis so želaným pekných Vianoc. Ešte týždeň a dva dni a Vianoce sú tu. Za hradbami sa rýchlo zorientujeme a ideme sa do hotela spýtať na voľnú izbu. Izba by bola, ale treba k nej kúpiť aj preukaz a tým pádom sa nám to na jednu noc neoplatí. Záložný plán nie je a ani nočná hodina nepraje hľadaniu, ale dostávame radu, že ak vyjdeme za hradby tak pár desiatok metrov smerom do mesta je neoznačený hotel. Zvoníme pri kovovej bráne a už aj sme dnu. Starší mních nás víta a spomínaný hotel sa ukázal byť starým kláštorom. Krajšie to dopadnúť ani nemohlo. Veď kto z nás by si pomyslel, že noc v Carcassonne strávime v kláštore?

Nočný Carcassonne vo svojej plnej kráse

Vežičky stredovekého mesta

Z mosta nad riekou Aude je na Carcassonne krásny pohľad

Modré svetlo označuje vstup do nočného mesta

Ráno sa budím, odhrniem záves a vonku sa naháňajú maličké snehové vločky. Dopadnú na trávu záhrady, okenicu, ruku a hneď sa premenia na kvapôčku vody. V noci vyzeral Carcassonne akosi veselšie, príťažlivejšie ako teraz. Šedá, ba až nevýrazná obloha mu na atmosfére nepridáva. Známym vchodom sa ocitneme dnu a konečne sa nám pod nohami rozlievajú kamenné uličky. Roztopené vločky sa na zemi pospájali a ulice sa vďaka nim lesknú. Veľa obchodov je pozatváraná a prvý kto otvára sú bary, kde sa dá skočiť na raňajky. Teraz v zime pôsobí Carcassonne pokojným dojmom, ale viem si predstaviť aké to tu musí byť počas letných mesiacov. Staré domčeky, farebné okenice, hrázdené fasády, malé útulné námestia, to všetko tu je akoby len pre nás. Nahliadneme do veľkej pevnosti a aspoň na chvíľu sa zohrejeme v jej interiéri. Po stenách sú namaľované obrázky, izby zdobí nábytok, kamenné pamiatky, sarkofág či iné zaujímavosti. Jediné čo sa sem nehodí je výstava moderného umenia. Na nádvorie postavili sochu jazdca na koni, pričom jazdec nemá hlavu a kôň ani nohy ani hlavu. Otrasné, ale na moderné umenie nemám veľa pekných slov, takže môžeme hovoriť aj o zaujatosti. Prebehneme sa hradbami a vychutnáme pohľad na priľahlé časti mesta. Kostoly u tejto výšky pôsobia len ako väčšie domčeky. Neďaleko hotela de la Cite obrasteného popínavým brečtanom stojí zaujímavá katedrála svätého Nazaira a Celsa. Stáročia bola hlavnou katedrálou Carcassonnu, ale v roku 1801 ju vystriedala na tomto poste Katedrála sv.Michala. Postavili ho na ruinách starého karolínskeho kostola a dnes je pekným príkladom románskej a gotickej architektúry. Vnútro je plné ticha a horiacich sviečok. Socha Jany z Arku, ale aj mnohé iné vrhajú na steny nemé tiene a nad nimi zdobia kostol nádherné farebné sklenné vitráže. Jednou z brán sme sa ocitli vonku za hradbami. Tu pod nimi človek vidí aké sú obrovské. Nikdy som si nepredstavoval, že budem v Carcassonne a kulisu mi bude dotvárať prvý decembrový sneh. V tom je cestovanie krásne, v tom aké je nevyspytateľné. Dlho ešte z mosta pozorujeme siluetu stredovekého mesta, ale zdá sa akoby ho po našom odchode pomaličky, ale isto pohlcovala šedivá obloha. Pred odchodom na letisko sa ešte pretúlame novým mestom, prejdeme vianočné trhy na hlavnom námestí, zohrejeme pri čaji a večer už trávime v malom belgickom mestečku Mons, ktoré sme objavili pred necelým polrokom.