Pri spiatočnej ceste zo Sicílie sme dostali nápad, aby sme si išli pozrieť ruiny kedysi významného gréckeho mesta Sybaris. Zlezie sa z diaľnice a po pár kilometroch je človek na mieste. Stále sme síce na juhu Talianska, ale značky s označením múzea a archeologického parku sú ukážkové. Ako prvé navštevujeme múzeum. Ja zase vstupné neplatím, ale normálne stojí 1€ (od 18r do 26r) a pre dospelých 2 €, čo je naozaj schopná cena. Fotografovať sa tu moc nedá. Jednak kvôli slnku lesknúcemu sa na vitrínach a najmä kvôli strážnikom, ktorí sú nám stále v pätách. Jeden z nich síce povolí pár fotiek, no aj tak to nieje bohviečo. Múzeum je bohaté na nálezy. Dokumentuje históriu nielen Sybaris, ale aj okolitých menších nálezísk už z doby bronzovej. Medzi najkrajšie patria črepy alebo dokonca celé nádoby maľovanej keramiky či terakotové sošky. K najvýznamnejším patrí terakotová socha býka, ktorý bol častým námetom na tunajších minciach a dnes sa stal logom múzea. Múzeum sa oplatí navštíviť aj napriek tomu, že pár vitrín a jedna miestnosť sú v rekonštrukcií.

Vo vnútri múzea

Hrobka "Tomba alla Capuccina", cca. 400 pnl.
Samotný archeologický park „Parco del Cavallo“, kde sú odkryté ruiny rímskeho mesta Copia leží od múzea asi len 2 kilometre. Idem kúpiť lístky. Prichádza mladá Talianka s otázkou: „parli italiano?“ „Si“ a kývam hlavou na znak súhlasu. Niečo síce rozumiem, ale v tej rýchlosti ktorou po mne strieľala slovíčka som sa ledva stačil spamätať. Našťastie som z jej rýchleho toku slov porozumel to najdôležitejšie. Prehliadka so sprievodcom (s talianskym výkladom) stojí 2€/osoba, no ak chceme dá sa ísť zadarmo bez sprievodcu. Druhá možnosť je viac než výborná. Sprievodca ide nakoniec aj tak s nami. Nechápem načo, ale ukazuje kade máme ísť. Myslel som, že si tu voľne pobeháme. Dnešné Sybaris to sú predovšetkým ruiny, základy domov a iných stavieb. Ťažko si je predstaviť, že patrilo k najvýznamnejším obchodným centrám svojho času a dokonca na brehoch Tyrhénskeho mora založili prístav Poseidonia (dnešné Paestum) so známymi chrámami. Ruiny návštevníkovi neodhalia bohatstvo mesta, ktoré opisovali antickí autori. Na mieste kde stávali kúpele je však ešte stále pekná mozaiková dlažba ozdobená svastikou a geometrickými útvarmi. Precíznosť odzrkadľuje tisícky miniatúrnych kamienkov a stovky hodín ručnej práce. Steny zborených domov dosahujú maximálne meter. Niektoré uchovávajú farebnú mramorovú podlahu. Z kríkov vzdialených pár krokov sa rýchlosťou šípu zjavil asi 2-metrový čierny had. Za pár sekúnd mizne v útrobách zeme. Bol neuveriteľne rýchly, ale nádherný. Veľmi pôsobivo je odkrytá staroveká cesta spájajúca dve časti vykopávok. Je zhotovená z mohutných kameňov. Sybaris je omnoho väčšie ako som si ho predstavoval. Jediné čo môže prekážať oku návštevníka sú malé žlté trubky tiahnúce sa parkom. Aj tie majú svoje opodstatnenie. Odčerpáva sa nimi voda a vedie to tak k záchrane tohto bohatého starovekého dedičstva. Výkopové práce boli v Sybaris v minulosti sťažené práve kvôli vode a bahnu, ktoré mesto pochovali. Stoja za tým Milónové vojská, ktoré po zničení mesta obrátili tok rieky Kratis aby ho voda navždy pochovala. Pri východe sa ešte máme zapísať do knihy návštev. Dnes tu bolo už pár ľudí z toho takmer polovica sú Česi. Kúsok od vykopávok leží malé prímorské stredisko Marina di Sibari a tak sa ideme pozrieť čo sa tam od našej poslednej návštevy zmenilo...

Kamene starovekého mesta sú roztrúsené po celom areáli

Vykopávky mesta

Základy domov

Prepychová mramorová podlaha

Podlaha vo vnútri domu

Staroveká kamenná cesta

Cestu tvoria kamene rôznych tvarov a veľkostí

Zbytky múru

Pozostatky kúpeľov

Mozaiková podlaha v interiéri kúpeľov

Detail výzdoby

Na ceste...

Areál parku

Cesta spájajúca časti areálu
foto: Tomáš Kubuš, Sybaris, 7.7.2007