Trapani. Sicílska pohoda na brehu mora

Mesto Trapani si za posledné roky získalo povesť pobrežného letoviska, kam každoročne prichádzajú domáci za svojou letnou dovolenkou. Historické centrum mesta je preplnené krásnymi pamiatkami a staručkými budovami, ale viac ako pamiatky priťahuje jeho povestná atmosféra. Obyčajná prechádzka tu je povýšená na národný šport a ľudia sa prechádzajú sem a tam od skončenia siesty až do tmavej noci.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

V dávnych časoch, ktorého stopy sa nám zachovali len na starých mozaikách sa Trapani spomína ako Drépanon, čiže kosák. Podľa jednej legendy ho na tomto mieste stratila bohyňa Deméter, keď sa márne snažila nájsť svoju dcéru Persefónu unesenú Hádesom do podsvetia a druhá legenda hovorí, že padol do mora bohovi Saturnovi a tak vzniklo mesto. Nech je už pravda akákoľvek, návštevník mesta si len spokojne povie, že sa im Trapani naozaj podarilo.

Do Trapani prichádzame z Palerma autobusom a ten nás nechá stáť na malej stanici. Rýchlo sa zorientuje a kráčame k prístavu, kde sme si na najbližšie dve noci objednali malý apartmán. Už pri hľadaní človek cíti opojenie zo starých ošarpaných uličiek a slanou vôňou neďalekého mora. Na prvý pohľad sa mi tu páči. Zhodíme pár veci v izbe a flákame sa okolím. Z prístavu chodia veľké trajekty na blízke Egadské ostrovy, ale aj do orientálneho Tuniska. Vždy som túžil nasadnúť tu na loď a nechať sa z nej vyhodiť až na prahu tuniskej mediny, no tento výlet patrí Sicílii. Naokolo je niekoľko podnikov, voňavých miest, kde stoja na pulte pizzové koláče, taštičky z lístkového cesta, sladkostí a po domácky pripravené lasagne. Len teraz nepodľahnúť, pretože by tu človek zostal celý deň a talianska kuchyňa by mu nadobro pomotala hlavu. Prechádzku uličkami Trapani je najlepšie začať priamo pri pobreží, aby človek pochopil čo pre mesto znamená more. V zátoke sa pohupuje niekoľko rybárskych lodí a hŕstka starých mužov opravuje nekonečnú spleť sietí. Ráno sa vrátili z mora, doobedie strávili na blízkom krytom trhovisku, kde cítiť vôňu rýb aj dlho po tom ako sa z neho vyparia ľudia a podvečer patrí príprave na ranný lov. Kolobeh života, ktorý im do žíl preliali ich predkovia. Táto časť Sicílie má nesmierne silnú rybársku tradíciu a dodnes sa tu koná rituálny lov obrovských tuniakov zvaný mattanza. Milujem prechádzky prístavmi. Majú akési neopísateľné čaro toho všetkého čo sa v nich deje.

Rybársky prístav

Rybárske lode čakajú na ráno

Stredoveká pevnosť Castello della Colombaia stráži prístav

Neďaleko prístavu sa dvíha obrovská kupola

Stredoveká pevnosť Castello della Colombaia

Trapani so svojim rybárskym prístavom

Za prístavom schádzame z cesty a ocitli sme sa v zdanlivo opustenej štvrti. Farebné domy sú tu nalepené vedľa seba a len jeden starý muž sedí na kameni a ticho hľadí do zátoky pod domami. Kamenný výbežok zasahujúci ďaleko do mora ozdobený vežičkou je obľúbeným miestom domácich. Prídu si len tak posedieť, posťažovať sa moru, oddýchnuť si v príjemnom prostredí, alebo sem prichádzajú zaľúbené páry na mopedoch hľadať kúsok svojho sveta ďaleko od rušného centra mesta. Do centra človek trafí aj keď v meste nikdy predtým nebol. Skôr či neskôr si všimne ako sa všetci domáci pomalým krokom strácajú v uličkách a vie, že je na mieste. Uličky so starobylým barokovým nádychom nemajú konca. Nádherne zdobené okenice, balkóny so zatočeným zábradlím, ošarpané steny, kvety, vôňa pizze práve vybratej z pece, cinkot pohárov na úzkych stopkách kam pred pár chvíľkami dopadli kvapky marsalského vína, nezbedné deti naháňajúce sa pod nohami rodičov a okoloidúcich, sympatická čašníčka balansujúca s táckou na ruke okolo skútra hľadajúceho zapadnutú uličku.

Opustená štvrť na brehu mora

Kamenná veža Torre di Ligny zo 17.storočia

Výbežok s kamennou vežou patrí k obľúbeným miestam

Z veže je krásny pohľad na mesto

Panoráma starého Trapani

Kus starého Trapani na pobreží

Ulice mesta, ktoré ovládla siesta

Katedrála San Lorenzo v historickom centre

Ulice tu krásne žijú a ľudia na seba navliekli svoje najlepšie šaty, aby sa mohli poprechádzať a byť videní. Najobľúbenejším športom v uličkách Trapani nie je futbal, ale passegiata, tradičná prechádzka. Vyzerá to, že nikto si neodpustí každodenný rituál v uliciach mesta, ktorý končí v obľúbenom podniku. Stratíme sa medzi ľuďmi a bezcieľne kráčame sem a tam ulicami až si napokon sadneme na kúsok pizze. Talianska pizza sa nedá opísať, treba ju len zažiť a hoci sa líši od regiónu k regiónu, všimol som si nepísané pravidlo, že čím južnejšie sa v tejto krajine človek ponára, tým lepšiu chuť má miestna pizza.

Krása úzkych uličiek

Mládež v meste

Nad uličkami sa dvíhajú priečelia kostolov

Palác Palazzo Cavarretta

Centrum Trapani sa pomaličky zapĺňa

Na ulici sa žije, na ulici sa preberajú novinky

Aj ružová je farba

Talianska passegiata v priamo prenose

Pomalým krokom opustíme historické centrum a kráčame na pláž. Je začiatok júna a voda je ešte chladná, ale neprišli sme sa sem kúpať. Len si posedieť, oddýchnuť, pozhovárať sa a sledovať magický horizont zvlnenej vodnej hladiny. Zapadajúce slnko sa pomaličky ponára do mora a tento nádherný obrázok prilákal viacero ľudí. Sedíme v drevenom plážovom domčeku a čakáme na okamih, kedy sa žlto-červený kotúč svetla na niekoľko hodín stratí v morských vlnách. S príchodom tmy Trapani ešte viac ožije a jeho barokové centrum praská vo švíkoch. Na môj vkus je už priveľmi preplnené a tak sa radšej stratíme v nemých uličkách neďaleko prístavu až kým sa nedostaneme domov.