Tyndaris nepatrí k najväčším, ani najvýznamnejším a ani najzachovalejším sicílskym mestom, ktoré tu po sebe zanechala civilizácia starovekých Grékov, no aj tak mi je k srdcu najbližšie. Vždy keď som išiel okolo, tak som sa v ňom túžil zastaviť, sadnúť si na kamenné sedadlá divadla a len tak hľadieť na šíre more z ktorého rastú Liparské ostrovy. Niektoré miesta si človek zamiluje v prvých minútach. Pútnik prechádzajúci severným pobrežím Sicílie si nemôže nevšimnúť skalu obmývanú morom na ktorej vrchole sa vyníma krásny kostol ozdobený vežičkou. Poloha dnešného mesta Tindari je viac než závidenia hodná. Skalnatý výbežok sa zahryzáva do vĺn Tyrhenského mora, priamo pod ním leží známa piesočná kosa Marinello so svojimi zlatistými plážami a na samom vrchu kráča zabudnutá história so sicílskou súčasnosťou.

Tyndaris leží na vysokej skale Založenie mesta Tyndaris sa spája s menom Dionýza staršieho, krutého tyrana zo Syrakúz. Svoje útočisko tu našli Gréci vyhnaní Sparťanmi počas Peloponézskej vojny. Vďaka svojej strategickej polohe bolo tŕňom v oku nejednému vojenskému veliteľovi. Úzke vzťahy mesta s Kartágom boli len špičkou ľadovca. Konflikty vyústili do bitky, kedy v roku 257 pr.Kr napadli Tyndaris Rimania z blízkych Liparských ostrovov. Niekoľko lodí sa utopilo vo vlnách večnosti a dobyvační Rimania rozšírili svoje impérium o ďalší bod na mape svojho sveta. Na dlhé roky postihlo mesto rovnaký osud ako mnoho iných starovekých miest. Upadlo do zabudnutia, aby mohlo byť opätovne vzkriesené a tešiť sa z návštevy ľudí.

Pohľad na mestečko Oliveri na úpätí kopca, kde leží Tyndaris
Už je to pekných pár rokov, odkedy som tu bol prvý krát a pri kupovaní lístkov som sa v mojej začiatočníckej taliančine pomýlil a namiesto odpovede na otázku koľko mám rokov som zo seba namiesto „diciotto" (18) odpovedal rázne „ottocento" (800). Chlapík sa rozosmial a napokon ma pustil zadarmo, lebo som starý ako pamiatky. Vždy si na to spomeniem, keď vchádzam dnu. Cestička klesá dolu a za bránou sa odkrývajú prvé poklady. Zrekonštruované múzeum vystavuje niekoľko drobností obohatených o zaujímavé popisky a príbehy s históriou mesta. Stačí len pár krokov a stojím pred nádherným starovekým divadlom. Vďaka pravidelným letným festivalom, kedy tu pred zrakmi divákov ožívajú antické drámy a poézia, nemá čas aby zapadlo prachom zabudnutia. Z jeho sedadiel človek nedovidí na vrcholok Etny ako v Taormine, zato ho však očarí iná prírodná krása. Ráno, keď ešte vzduch nie je presýtený slnečnými lúčmi sa z tyrkysového mora dvíha jemný opar. Z neho vyrastajú Liparské ostrovy, malé perly hodené do vody. Práve vďaka týmto pohľadom mám Tyndaris najradšej zo všetkých sicílskych lokalít. Množstvo voňavých borovicových stromov, starých olivovníkov, dozrievajúce opuncie, krásne ostrovy a stopy starých civilizácii z neho robia nezabudnuteľné miesto. Predierame sa ostrou trávou siahajúcou po kolená až na okraj vykopávok. Kedysi dláždené ulice s vybehanými kameňmi dnes pohlcuje príroda. Rozpadnuté domy majú podlahu ozdobenú čierno-bielymi mozaikami posiatymi geometrickými útvarmi. Svoje miesto tu majú aj náhrobky a kúsky mohutného opevnenia.

Cisár Augustus z miestneho múzea

Staroveké divadlo

Múry vedúce do samotného divadla

Divadlo za oblúkom

Len tak si sedieť na histórii

Pohľad z divadla na Liparské ostrovy vznášajúce sa nad hladinou

Ruiny najmladšej gréckej kolónie
Najkrajšia časť celého Tyndaris však leží v okolí azda najznámejšej stavby, ktorou je Bazilika. Jej múry tvoria obrovské kamenné kvádre uložené tesne jeden vedľa druhého, že medzi ne len ťažko niečo prenikne. V časoch rímskych cisárov plnila Bazilika funkciu verejného trhoviska alebo súdneho dvoru. Do dnes z nej ostalo pár perfektných oblúkov a niekoľko metrov vysoká stena. Miesto naplnené tieňom je ideálnym miestom na oddych a rozjímanie. Hľadím okolo seba, dýcham túto nezameniteľnú atmosféru a pred očami mám mesto z pred dvoch tisícok rokov. V Bazilike sa ozývajú hlasy predavačov ponúkajúci svoje výrobky zo širokého okolia, pár metrov pod nami v kúpeľoch žblnkocú nekonečné prúdy vody, umelci dokončujú ďalšiu mozaiku v jedálni bohatšieho domu, dláždenými cestami sa drkocú vozy ťahané koňmi, v divadle sa herci pripravujú na večerné predstavenie Aristofanovej komédie a morské vlny križujú malé drevené rybárske člny. Z vykopávok rastie niekoľko stĺpov tehlovej farby. Stoja na mieste niekdajších domov. Dnes nám môžu príbytky Rimanov pripadať príliš malé, ale na tú dobu patrili dokonca k luxusnejším. Ľudí vystriedali malé jašterice opatrne vykukujúce z ruín. Tie stoja v tesnej blízkosti menších kúpeľov. Patrili k najvyhľadávanejším miestam ako v každom meste od púštnej Mauretánie, cez zahmlenú Britániu až po exotickú Sýriu. Tieto v Tyndaris majú dlážku vytvorenú z tisícok maličkých kamienkov vytvárajúcich zaujímavé obrázky. Dá sa tu túlať znovu a znovu, pričom vždy nájdem niečo čo mi pri predošlej návšteve ušlo.

Bazilika je najznámejšou časťou celého Tyndaris

Staroveká bazilika

V bazilike pod kamennými oblúkmi

Pod kamennou stenou

Ruiny rímskych domov

Aj Tyndaris malo svoje staroveké kúpele

Mozaika z kúpeľov zachytáva Dionýza

Podlahu kúpeľov zdobili mozaiky

Z rímskeho domu zostalo len niekoľko stĺpov

Bazilika

Na niektorých miestach stále vidno kamenné hradby
Symbolom mesta však nie sú staroveké ruiny ako by sa mohlo zdať, ale veľkolepý kostol Čiernej Madony. Viera hrá v živote Sicílčanov veľkú úlohu a preto navštívi kostol ročne niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Vo vnútri žije socha Čiernej Madony, ku ktorej prichádzajú so svojimi problémami. S jej symbolom sa stretávame takmer na každom kroku a medzi Sicílčanmi sa teší mimoriadnej obľube. Modlili sa k nej kedysi rybári a Madona sa rázom stala ich ochrankyňou. Na miestach, kde dávalo obživu more, bol veľmi dôležitá. Svoju auru svätosti si drží dodnes a preto to na námestí pred vstupom do kostola krásne žije. Nielen vďaka pútnikom, ale aj vďaka malým stánkom a obchodíkom roztrúsených okolo hlavnej cesty. Dievčatá v stánkoch s orieškami ponúkajú okoloidúcim pražené mandle obalené v cukre. Mandle, či výrobky z nich sú typickými pre celú Sicíliu. Ďalšou zaujímavou špecialitou, ktorú dostať priamo v Tindari je pistáciová ľadová drť. Nie je nič lepšie ako si vychutnávať túto dobrotu pri pohľade na kostol Čiernej Madony a byť súčasťou tohto úžasného miesta.

Kostol Čiernej Madony

Priečelie kostola v ktorom spočíva socha Čiernej Madony

Čierna Madona

Kostol je častým námetom mozaík

Kostol Čiernej Madony

Kostol aj celé Tyndaris má nádhernú polohu
foto: Tomáš Kubuš, Tyndaris, 2004-2013