Po príjemnej prechádzke starým centrom Kremsu sa vrátime do modernejších štvrtí a odvezieme sa autobusom pár kilometrov za mesto. Kúsok odtiaľto totiž leží na brehu Dunaja malé mestečko zvané Dürnstein. Pred jeho bránami sa naplno rozbehli vinohrady a ak už tieto pohľady nepresvedčia človeka o tom, že sa nachádza na mieste kvalitného vína, tak ho nepresvedčí asi nič. Vinohrady plné ťažkých strapcov zeleného hrozna naplnili údolia od kopcov až k brehu rieky. Ak by tu nebola, určite by pokračovali aj ďalej. O vinárskom regióne Wachau sa hovorí ako o jednej z najbližších svetoznámych vinárskych oblastí k Slovensku. Od hraníc sem človek prejde len okolo 140-150 kilometrov. Vinohrady pred Dürnsteinom sú uhladené a každá odroda hrozna má prehľadnú tabuľku, aby sa návštevník mohol čo to dozvedieť z jeho histórie. Dozvie sa aj niečo o jeho chuti, pretože malé vínne pivnice roztrúsené po hlavnej ulici mesta ponúkajú ochutnávky. Najčastejšie sa tu pije Veltlínske zelené, teda suché biele víno. Znalci tvrdia, že odtiaľto pochádzajú najlepšie biele vína sveta, ale aj laik uznanlivo pokýva hlavou keď mu chuťové bunky ožijú chuťou jemných korenín po malom glgu čarovného moku. Nad vinohradom stojí starý kláštor a kamenná bašta. Čas ich pomaličky mení na ruiny, no príroda sa so zaoblenou baštou a vežou celkom pekne pohrala, pretože ich obrástli listy rubínovo červenej farby. Presne kvôli tejto atmosfére je najlepšie prísť sem počas jesenných mesiacov. Krajina ležiaca v údolí Wachau sa totiž predvádza nádhernými farbami.
Dürnstein nepatrí k najznámejším miestam, avšak po návšteve budete presvedčení, že sa mu tu na brehu Dunaja máločo vyrovná. Jeho panorámu dotvára do dokonalosti starobylý hrad stojaci na vŕšku nad mestom. Sedí na kopci a stráži ohyb Dunaja s mestom postaveným na jeho brehu. Žije tu len niečo cez tisíc obyvateľov, ale počas sviatkov či víkendov je tu poriadne rušno. Nie tak, aby ostal človek znechutený, ale presne tak ako to má byť. Ruch nás vtiahne dnu a odrazu kráčame hlavnou ulicou vtesnanej medzi hrad a Dunaj. Práve okolo nej vyrástol Dürnstein so svojimi farebnými budovami a veľkým kláštorom. Tepnu mestečka lemujú obchody, reštaurácie, vínne pivnice, ale objaví sa aj malý penzión, pekáreň či predajňa čokolády. Nielen tabuľkovej, ale aj horúcej čokolády na pitie. Podobne v pekárni rozvoniavajú žemle posypané tekvicovými jadierkami či chlieb prešpikovaný ľanovými a slnečnicovými semiačkami. Dürnstein pripomína rozprávkové miesto. Kamenná dlažba vedie k vežičke za ktorou sa cestička stáča, ďalšia stúpa do schodov a šípky ukazujú na lesnú cestu hore k hradu. Z okien trčia do ulice farebné muškáty a staré emblémy domácich podnikov a firiem. Ak by táto scéna bola čiernobiela, človek by uveril, že je stará hoci aj sto rokov. Najzaujímavejším miestom strateným v uličkách je obrovský kláštor Stift Dürnstein. Vchádza sa do neho z malého námestia a za nenápadným vchodom sa otvorí nádvorie s pekne upravenými kríkmi, fontánou a barokovými fasádami. Zvonica je natretá netypickou farbou a tak svieti do diaľky v odtieni pastelovej modrej. Zatúlame sa dnu do kláštora a niektoré izby dnes vypĺňajú muzeálne artefakty. Kláštor založili už v roku 1410, ale dnešnú podobu mu vtisla až prestavba, ktorá prebehla o 300 rokov neskôr. To ona jeho tvári dodala barokové črty a početné ozdoby. Po východe z tmavej chodby prežiari slnko malú terasu. Na zábradlí sedí niekoľko sôch a spolu s nimi hľadíme na hladinu Dunaja po ktorej raz za čas prejde výletná alebo nákladná loď. Viacerí si sem prišli vychutnať výhľady na okolie. Na druhom brehu sa podobne ako tu tiahnu vinice a medzi nimi našlo domov niekoľko malých mestečiek. Z diaľky vyzerajú na vlas rovnako. Niekoľko domov spojených ulicami a nad nimi hranatá kostolná veža.
Skutočnou dominantou Dürnsteinu nie je kláštor s pastelovo modrou vežou, ale ruina starého hradu tróniaceho nad mestom. Aj vďaka tomu patrí mesto k najfotogenickejším zastávkam v údolí Wachau. Cesty hore k hradu sú dve. Jedna sa točí za mestom a treba s ňou vyšliapať desiatky schodov a tá druhá vychádza priamo z mestečka a miestami sa stráca na kopci na pomedzí lesa. Je dlhšia, no čas tu nehrá rolu a ako bonus má v sebe kus romantiky. Výškové metre ubúdajú a krajina naokolo sa zmenšuje. Aj z kláštornej veže sa onedlho stane len vežička, no na strane druhej, Dunaj naberá na majestátnosti. Tu z hora vidno ako sa obtáča okolo krajiny a odtiaľto človek pochopí prečo sa o Wachau hovorí ako o najbohatšej vinárskej oblasti. Vinohrady zaberajú snáď každý jemne zvlnený pahorok. Vyššie kopce zdobia siluety kláštorov či hradov. Dürnstein je známy už v roku 1192, kedy na svetlo histórie vstupuje dnešná ruina hradu. Odohrala sa tu dráma križiackych výprav a hoci sa tu samozrejme nekonali priamo, spája sa so slávnym menom Richard Levie Srdce. Keď anglický kráľ putoval touto oblasťou, nechal ho zajať Leopold V. a uväznil ho tu na kopci nad Dunajom. Za dnešnú podobu však môže 17.storočie a vojaci švédskej armády, ktorá premenila hrad na zhluk kamenných múrov. Hore vyliezlo dvadsať, možno tridsať ľudí. Je tu niekoľko veľkých kameňov na ktoré sa dá sadnúť a nerušene si vychutnávať pohľady do údolia, ale nechýbajú ani lavičky, kde si rodiny s deťmi spravili piknik. Len tak si sadnúť, pozorovať veľké lode preháňajúce sa Dunajom a tešiť sa z toho, že sa tu človek ocitol. Na to je Dürnstein priam stvorený.
foto: Tomáš Kubuš, Dürnstein, 22.10.2011
