Neviem prečo ma severské krajiny lákajú v zime a počas leta sa zatúlam do extrémnych horúčav, ale tak to jednoducho je. Či už to bola novembrová Moskva, Petrohrad, februárový Štokholm alebo teraz januárové a marcové Fínsko. Treskúca zima niečím priťahuje a aj teraz sa mi hlavou preháňajú myšlienky na zimné Laponsko. Človeku sa po čase to čo prežil pretvorí do malých čriepkov, ktoré navždy ostávajú v pamäti. Také sú aj Helsinki, veď už prešiel rok odvtedy čo som sa túlal ich ulicami. Dodnes si však človek pamätá ako sa v skalnom chráme Tuomikirkko rozozneli tóny skladateľa Sibelia, ktorého pomník sme len pred chvíľkou obdivovali v parku pokrytom čistým snehom. Kráčame ďalším parkom Esplandi a na jeho konci stojí osamotená víla, symbol mesta. Nad domami vyrastá krásny kostol Uspenski Sobor charakteristický svojou tmavou farbou a zlatými kupolami ozdobenými krížikmi. Vo vnútri sa rozlieva vôňa strácajúcich sa medových sviečok a všadeprítomné ticho. Pod nami leží chladný záliv plný ľadových krýh. Zima rozpustila trh, ktorý tu žije v letných mesiacoch. Teraz sa drží len niekoľko predajcov teplých svetrov či typických čiapok. Prechádzky premrznutým nábrežím, aby sme sa mohli ukryť do tepla Starej tržnice. Z vonku vyzerá byť taká malá a vo vnútri oddychujú desiatky ľudí. Rázom sa stala mojim obľúbeným miestom. Vôňa údených rýb, pripravovaného jedla a za oknami kreslí mráz svoje obrázky. Môže existovať príjemnejšie miesto? Senátne námestie je netypicky pusté. Rozsvecujú sa lampy a ich jemné svetlo sa dotýka čerstvo napadnutého snehu. Túlame sa okolím a stále sa na neho vraciame, aby sme si vychutnali Katedrálu vo večernom osvetlení. Z neďalekého zálivu k nám neustále dolieha nepríjemný vietor, ale odmena sa dostavila. Krásne svieti do noci, ktorej fialové nebo prikrylo celé mesto. Človek až tu príde na to ako rád má prechádzky zamrznutou krajinou. Niekoľko krát sme sa prešli pomedzi stromy nad jazerom Töölönlahti, kde sa ešte skrývajú staré drevené domy. Za jazerom sa už rozprestiera moderný svet s hlučnejšími ulicami a ľuďmi. Tých niekoľko dní stálo za to. Cestovať a spoznávať vždy stojí za to...
Pomník skladateľa Sibelia
Pod pomníkom
Sibeliov pomník
Vo vnútri Skalného chrámu
Dôchodci prišli klásť vence pri pomník s obrázkami Kalevaly
Januárový park
Uspenski sobor
Uspenski sobor, neprehliadnuteľný symbol mesta
Ikonostáz vo vnútri Uspenského chrámu
Na nábreží...
Ľadové kryhy v zálive
Loď vypúšťajúca oblaky
Morská víla
Stĺp ruského cára Alexandra na nábreží
Zimný tovar na zimnom trhu
Typické rybacie koláčiky
Alebo ochutnať losa či medveďa?
Výborné údené ryby v Starej tržnici
Snehobiela Katedrála na Senátnom námestí
Na vrchole Katedrály
Katedrála
Vyľudnené Senátne námestie
Slnko prišlo na návštevu
Katedrála stojí nad mestom
Noc v Helsinkách
Vysoká veža olympíjského areálu
Z veže je krásny pohľad na celé Helsinki
Centrum mesta s Uspenskim chrámom, Katedrálou a ostrovčekom Suomenlinna
Ooppera
Zaujímavé historické múzeum
Budova železničnej stanice
V centre mesta
LAHTI
Lahti je od Helsiniek vzdialené okolo sto kilometrov, ale vďaka moderným fínskym vlakom sme tu presne za hodinu. Spoza okna sledujeme zasneženú krajinu a krátko pred cieľom vidíme ako nad mestom vyrastajú skokanské mostíky. Na konci neveľkého námestia stojí mestská radnica hnedej, tehlovej farby. Tráva sa ukryla pod sneh a stromy čakajú kým na nich opäť vyrastú zelené listy. Z ulice je na mostíky úžasný pohľad. Zoradené podľa veľkosti stoja jeden vedľa druhého. Obytné časti plné domov sa až nápadné podobajú na niektoré sídliska, ktoré poznáme z domova. Na konci ulice stojí malý ortodoxný kostolík. K modernému domu je prirobená vežička s drevenou špičkou. Vo vnútri čaká niekoľko zvonov a na samotnom vrchole stojí kríž. Cesty sú pokryté ľadom, že skôr ako kráčame sa šmýkame. Pár krát sme na to doplatili a so smiechom ležíme na zemi. Areál zimných športov nám vyrástol doslova pred očami. Na začiatku nás víta hokejová aréna s upútavkami na najbližší zápas domácich „Pelikánov“. Aj mostíky sa akosi zväčšili oproti tomu, keď sme ich sledovali z idúceho vlaku. Celý komplex je rajom zimných športov. Každoročne sa tu v marci koná svetový pohár v skokoch na lyžiach, severskej kombinácii a klasickom lyžovaní. Z mostíkov počujeme vychádzať rôzne zvuky, tak sa ideme pozrieť bližšie. Práve majú skokani na lyžiach tréning. Jemný, no chladný severský vetrík nám oblizuje tvár a zo zatajeným dychom sledujeme skokanov. Najväčší z mostíkov K-116 patrí k najvyšším v celej krajine. Druhý najväčší má označenie K-90 a najmenší z trojice je K-64. Hore na mostíku vidno malú bodku – lyžiara, ktorý sa pripravuje na svoj skok. Obrovskou rýchlosťou sa rúti dolu, aby skoncentroval všetky svoje sily na dokonalý odraz. Trvá to len malú chvíľku, letí krajinou a pristane na oboch lyžiach. Efektne zabrzdí, že mu spod nich vystrekne sneh a už sa ponáhľa hore. Odopína obrovské lyže a ani sa nenazdáme, už sedí na lanovke. Súčasťou areálu je aj zaujímavé múzeum zimných športov, ktoré láka svojich návštevníkov sloganom „ Zažite skok z veľkého mostíka“. Veľkí aj malí návštevníci si vychutnávajú tieto „hračky“ a nevedia sa od nich odtrhnúť. Azda najzaujímavejším miestom je veľký mostík. Postavíme sa na malý kovový štvorec a pred nami sa na bielej stene premieta videozáznam z reálneho mostíka. Je to poriadna výška. Pokrčíme kolená, krajina na videu sa rúti obrovskou rýchlosťou a keď už sme na konci mostíka treba rýchlo odskočiť z kovového štvorca. Potom už ostáva len dúfať, že sme sa dobre odrazili a sledovať ako sa približuje biela zem. Ach, nedarí sa mi prekonať hranicu 100 metrov. Brat je na tom lepšie a jeho výkon 113 metrov, zaostal len pár čísiel za dnešným rekordom. Dokonca si zapisuje meno aj na veľkú svetelnú tabuľu s dnešnými výsledkami. Ďalšie stanovište ponúka zažiť streľbu na malinké terče z pušky, akú používajú pri biatlone. Je pomerne ťažká, tak sa dá oprieť a už len presne namieriť. Laserová bodka behá kade tade a keď ju zacielim priamo do miniatúrnej čiernej bodky v strede terča, strieľam. Tu sa mi darí najviac a domov si „odnášam“ dokonca jednu zlatú a dve bronzové medaily. Človek sa tu naozaj vynikajúco zabaví.
Tri vysoké mostíky vidno už z mesta
Malý kostolík kúsok pred športovým areálom
Mostíky v Lahti
Po úspešnom skoku odopnúť lyže a ísť znovu
Múzeum zimných športov
Centrum dnešného Lahti
SUOMENLINNA
Pri našich potulkách Helsinkami sme si nechceli nechať ujsť návštevu maličkého ostrovčeka Suomenlinna. Je známy najmä vďaka prepracovanému systému opevnenia, ktoré si dokonca všimlo aj samotné UNESCO. Cestou míňame ešte menšie ostrovčeky na ktorých stoja zaujímavé drevené domy. More okolo nás je pokryté ľadom a pod provou lode miznú nepatrné kryhy. Za malým prístavom nás víta červenkastá brána z ktorej opadáva farba. Na kopci stojí kostol aj maják, všetko v jednej budove. Prvé čo si človek na Suomenlinne počas zimných mesiacov všimne je neoblomný vietor. Akoby s každým krokom silnel a poriadne sa do nás opiera. Je ho cítiť cez všetky vrstvy oblečenia až v kostiach. Bezcieľne sa túlame popri drevených domčekoch až k mostu odkiaľ konečne vidíme prvé kamenné opevnenia. Vyšli sme až hore na ne a objavili sme staré ťažké delá namierené na more. Malé rozprávkové domčeky vytŕčajú ponad snehovú prikrývku a celé to pôsobí celkom milo. Nahliadneme aj dovnútra, ale už tu nič neostalo. Sem tam cítime, že kráčame po ľade a keď si neskôr pozrieme mapku ostrova, tak vidíme, že sme krížom prechádzali miestami kde je kreslené jazero či jazierko. Pohľad na „letné terasu“ nás aj napriek zime, ktorá tu panuje rozosmeje a človek si snaží predstaviť aké to tu musí byť cez leto. Teraz sme tu takmer sami. Len my, hlasný spev vetra, ľadové kryhy kúpajúce sa v pokojnom mori a sneh.
Kostol s majákom
Systém mohutného opevnenia, ktoré dostalo ostrov pod patronát UNESCO
"Grécky" hrob Ehrensvärda
Rozprávkové domčeky pod snehom
Zima na Suomenlinne
Letná terasa
Vstupná brána na ostrov
Uličkami Suomenlinny
foto: Tomáš Kubuš, Helsinki, Lahti, Suomenlinna, 28.-30.1, 28.2-3.3.2009
