Prvým zaujímavým miestom, ktoré sme sa rozhodli navštíviť je cársky palác Carskoje Selo v malom mestečku Puškin. Dostať sa sem maršrutkou z Petrohradu je viac než ľahké. Odchádzajú z pred stanice metra Moskovskaja a cestou k palácu míňame známy veľkolepý pomník venovaný obliehaniu Leningradu. Po 30 kilometroch sme na mieste, kde stojí pompézny cársky palác patriaci samotnému Petrovi Veľkému. Život tejto osobnosti ide ruka v ruke so životom mesta a preto niet divu, že svoj palác si nechal postaviť práve tu. V skutočnosti to nebol ani tak jeho nápad, pretože bol darčekom od Petrovej ženy Kataríny. Tá ho sem jedného dňa zaviedla a až v parku, kde sa dodnes prechádzajú návštevníci mu prezradila, že palác na ktorý sa pozerá je jeho.
Už na prvý pohľad sa mi tu páči. Veľký Katarínsky park je plný stromov, ktoré farebná jeseň pripravila o posledné listy. Poryvy vetra dvíhajúce sa z neďalekého jazierka ohýnajú oslabené konáre a všade navôkol sa ozýva žblnkot vody. Medzi stromami či jazierkom sú roztrúsené rôzne malé stavby či pamätníky udalostí. Çeşmeský stĺp spomína na víťaznú bitku pri tureckom meste, neveľká stavba na ostrove zase pripomína palác a krátky most vyrobený z mramora. Pod Medzi kmeňmi stromov sa objaví aj pyramída. V Egypte boli tieto stavby miestom posledného odpočinku kráľov a tu si svoje miesto pod ihlanovitou strechou našli obľúbené psy Kataríny II. Atmosféru parku si spolu s nami vychutnáva niekoľko ľudí. Sem tam sa v tráve dokonca objaví ryšavá skákajúca veverička, ktorá dokáže vyčarovať úsmev na tvárach prechádzajúcich sa ľudí.
Aj takúto stavbu možno stretnúť pri prechádzke parkom
Çeşmeský stĺp
Miesto posledného odpočinku psov cárovnej Kataríny
Mramorový most
Katarínsky park
Netradičná svetlomodrá farba fasády cárskeho paláca pôsobí upokojujúco. Pod ňou sa vinie zástup asi stovky ľudí čakajúcich kým sa na nich dostane rad. Fronty sú na niektorých miestach neodmysliteľnou súčasťou života. Dnu sa chodí len so sprievodcom, ale kým sa sformujú skupinky, ktoré aj tak kráčajú jedna za druhou, dá sa im uniknúť a voľne sa palácom prechádzať. Už prvá miestnosť vyráža dych. Jej zlatá výzdoba a desiatky zrkadiel nechávajú priestor fantázii ako to tu asi muselo vyzerať, keď sa tadiaľto prechádzal samotný Peter Veľký. Názvy miestností sú najčastejšie odvodené od ich výbavy či výzoru. Preto niet divu ak sa ocitnete v Karmínovom alebo Zelenom stĺpovom sále. Jednotlivé izby zdobí štýlový, drevený, vyrezávaný nábytok a drahý porcelán. V rohoch stoja kachle plné bielo-modrých kachličiek a na stenách visia obrazy starých maliarov. Najznámejšou sálou celého paláca je nepochybne Jantárová komnata, ktorej osud ostával po dlhé roky zahmlený. Vraj sa stratila, zmizla z povrchu zemského, ale pravdou je, že ju zničil požiar. Dnes tu opäť stojí v celej svojej kráse, aby sa jej ľudia mohli opäť nadýchnuť.
Cársky palác
Fasáda paláca pôsobí príjemne
Palác s neodmysliteľnou frontou
Upravené okolie pred palácom
Carskoje Selo
Prvá miestnosť naplnená zlatou farbou
Všade je plno rozmanitých detailov
Často zdobia miestnosti modrobiele kachle
Je radosť sa len tak túlať jeho vnútrom
Jedáleň
Jantárová komnata
Detail interiéru
Atmosféru dotvárajú pekné svietniky
Druhým, ešte známejším miestom v okolí Petrohradu je Petrodvorec (Petergof). Ako v prípade Carskeho Sela, ani sem nieje najmenší problém dostať sa tou správnou maršrutkou alebo autobusom. Autobus od zastávky metra Avtovo do mestečka Peterhof stojí (alebo aspoň v novembri 2008) stál 32 rubľov. Tešil som sa sem pretože som toto miesto „poznal“ z desiatok fotografií, no chladný november dával tušiť, že to také ako na nich teraz nebude. Zatiahnutá obloha dokonale zatienila slnko a jeho lúče sa neodrážali od zlatých sôch. Najviac zo všetkého ma mrzelo, že slávna fontána, kde sa prúdy vody doslova hrajú a lietajú vzduchom je krátko pred začiatkom zimy už vypnutá. Aj tak sa nedá povedať, že by som návštevu tohto miesta oľutoval čo i len na sekundu. Za bránou nás v priestrannom parku vítala Neptúnová fontána obrastená zelenými riasami. Stromy sú krásne upravené a park prekvapivo prázdny. Žltou farbou natreté steny cárskeho paláca nás už čakajú. Na prvý pohľad je palác obrovský a ešte väčší sa mi zdá priestor pod ním vyplnený fontánou a desiatkami sôch. Bez vody je to akési smutnejšie, ale aj tak sa mi tu svojim spôsobom páči. Toľko rôznych sôch po kope som snáď videl len v múzeu. Všetky sú ponorené v zlatej farbe a nemo čakajú kým ich na zimu prikryjú do drevených domčekov. Kráčame šachovnicovou podlahou a schádzame schodmi až dolu k fontáne. V jej strede stojí azda najznámejšia socha Samsona zápasiaceho s levom. Do vnútra paláca nejdem, stačí mi túlať sa tu v jeho okolí. Parkom plným stromov, jazierok či malých fontán.
Neptúnová fontána
Príjemné prostredie prázdneho parku
Vitajte v Petrodvorci
Cársky palác v Petrodvorci
Pohľad z paláca na vypnutú fontánu pod ním
Obrovský palác s fontánou, ktorá je plná zlatých sôch
Petrodvorec
Samson zápasí s levom
Perzeus drží hlavu medúzy Gorgóny
Petrodvorec
Zbehli sme sa pozrieť aj k brehom Fínskeho zálivu. Dodnes nerozumiem prečo, ale toto miesto ma očarilo natoľko, že sa mi pohľad na chladný záliv vryl do pamäte azda silnejšie ako samotná krása tohto výnimočného miesta. Od mora prichádza studený, nepríjemný vietor, rozfúkava vlasy a opiera sa do tváre. Malé vlnky sa rozbíjajú o kamenný breh a nad hlavami nám poletujú čajky. Voda má zvláštnu hnedú farbu, sem tam z nej vyrastajú vysoké rastlinky, ktoré tancujú nad vlnami pri každom pohybe mora. Na druhej strane sa do neho zahryzáva dlhé mólo a kúsok pred ním stojí malý domček v obkolesení stromov. Skupina typických briez stojí len na krok od mrazivého mora. Stojím pod nimi, počúvam spev vetra s vokálmi mora, tvár štípe studený vzduch, no nechce sa mi odísť.
Brehy Fínskeho zálivu
Toto miesto si ma získalo
Medzi ruskými brezami na brehu mora
Malý domček na brehu zálivu
foto: Tomáš Kubuš, Carskoje Selo, Petrodvorec, 3.11.2008, 5.11.2008
