Veľa krát som hovoril ako mám rád návraty na známe miesta. Medzi tieto návraty patrí aj oblasť juhovýchodnej Ázie, ktorú som si zamiloval. Skrze kuchyňu, ľudí, chaos a v neposlednom rade aj skrze históriou vznášajúcu sa ponad strechy pagod, chrámov či trhovísk. Ak je niekde človek prvý krát, nedokáže nasať detaily, ktoré sa rozvinuli všade naokolo. Pri opakovaných návštevách sa však dostanú do očí a človek má pocit, že je na mnohých miestach odrazu doma. Vietnam je nádherná krajina plná farieb, fotogenických námetov a takmer zovšadiaľ dýcha exotika juhovýchodnej Ázie. Nedá sa porovnať s Thajskom či susednou Kambodžou, pretože Vietnam je Vietnam a je úplne odlišný od okolitých krajín. Formovali ho čínske dynastie, vietnamské dynastie a v neposlednom rade ju stihol tragický osud 20.storočia. Indočína. Vietnamská vojna. Bomby, napalm, agent Orange, smrť. Aj to je tvár Vietnamu, no tá druhá, tá, ktorá túži po živote je silnejšia a krajšia. Vietnam to sú ulice plné ľudí a život, ktorý sa v uliciach odohráva. Všetko sa deje priamo na ulici medzi autami a motorkami. Stačí priniesť niekoľko hrncov, varič, ingrediencie a kdekoľvek, trebárs aj na schodoch vznikne provizórna „reštaurácia“, kde dostanete tak skvelú polievku, že podobnú nenájdete ani v lepších podnikoch. Od nepamäti sa tu jedlo na ulici a kto vyhľadáva podobné zážitky, pre toho bude Vietnam rajom. Jarné rolky, pho bo, pho ga, bun cha, bun bo nam bo či papájový šalát. Krajina gastronómie. Dá sa tu stráviť mesiac a stále budete mat pocit, že ste nevideli všetko čo by ste chceli.
Takmer celý január som strávil v krajine špicatých klobúkov. Túlal sa rušnými uličkami Hanoja, kráčal chrámami a pagodami a zas a znovu sa strácal v uliciach starého mesta pri hľadaní chutného jedla. Plavil sa zátokou „dračích zubov“ v Ha Longu a sediac na streche lode sa mi nechcelo veriť, akú krásu vytvorí príroda. Podľa legendy tu žijú draci a keď sa tu ráno prevaľuje pomedzi vápencové ostrovčeky hmla, človek tomu uverí. Toto sú miesta, kde sú legendy silnejšie než realita. Mesto Hue nosí prívlastok „cisárske“ a je prešpikované starými pamiatkami z 19.storočia, kedy bolo vďaka dynastii Nguyen hlavným mestom. Desiatky unikátnych brán, hrobky cisárov uložené v prírode v rámci taoistickej harmónie, pagoda Thien Mu na brehu Parfémovej rieky a napokon Zakázané mesto podobné tomu v čínskom Pekingu. Cisárske mesto v Hue však malo smolu, že bolo príliš blízko znepriatelených strán vo vojne „sever proti juhu“ a tak si ho počas ofenzívy Tet z roku 1968 vyhliadli hladné bomby, ktoré ho zjazvili na nepoznanie. Hoi An je rozprávkou. Nie tou vpísanou do stránok kníh, ale tou skutočnou. Dá sa ňou kráčať, dá sa chytiť a cítiť všade naokolo. Večer sa rozsvietia lampióny a myseľ sa pohráva s myšlienkou, že už v celom regióne niet krajšieho miesta. Mramorová hora pri Da Nangu prekvapí svojimi skrytými pokladmi, ktoré sú z diaľky pred zrakmi návštevníkov dokonale ukryté. Pobrežný Nha Trang sa vypracoval na najvychytenejšie vietnamské letovisko a okrem mora ponúka starobylé Čamské veže dávnej civilizácie, ktorá kedysi žila v centrálnom a južnom Vietname a pri svojich výbojoch dokonca na niekoľko rokov ovládli aj Kmérsku ríšu v Angkore. Saigon ako centrum južného Vietnamu dnes na mapách svieti s menom Ho Či Minhove mesto, no málokto mu tak v skutočnosti povie. Tu najviac cítiť kapitalistické smerovanie krajiny, ktorá je však stále komunistickou. Moderné výškové budovy verzus kosáky a kladivá. To všetko sa tu prelína a človek niekedy nechápe ako je to všetko možné. Poslednou zastávkou sa stanú tunely Cu Chi, kde prežili partizáni Vietkongu niekoľko rokov. Fascinujúce čo človek dokáže, ak na neho z diaľky hľadí smrť. Prežiť. Nič iné. Toto je miesto, kde to ľudia vedeli. Nezáleží na tom, koľko času človek vo Vietname strávi. Jedno je však isté a to, že na každého tu čaká to jeho miesto, ktoré si zamiluje a do ktorého sa bude po jednej návšteve túžiť vrátiť...
.: HANOJ :.
.: HA LONG :.
.: HUE :.
.: DA NANG :.
.: HOI AN :.
.: NHA TRANG :,
,: CU CHI :.
.: SAIGON :.
foto: Tomáš Kubuš, Vietnam, jan-feb 2015
