Vulcano s výstupom na sopku

Vulcano je zo všetkých siedmych Liparských ostrovov najjužnejším a najbližším ostrovom k Sicílii. To však nieje dôvod prečo je veľmi obľúbený a navštevovaný. Tých dôvodov je hneď niekoľko a každý si vyberie to svoje. Dá sa tu nerušene odpočívať na čiernych piesočnatých plážach obmývaných krásne modrým Tyrhenským morom, relaxovať v liečivom bahne v sírnom jazierku alebo si trochu zašliapať a vybrať sa na vrchol stále dymiacej sopky...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Vstávame skoro ráno niekoľko minút pred šiestou hodinou. Po rýchlych raňajkách ideme do Milazza a v prístave hľadáme predajňu lístkov na trajekty. Po vystáti menšieho radu kupujem 2 lístky na ostrov Vulcano (1 osoba – 13,50 € + 1 € poplatok za vstup na ostrovy). Plavíme sa spoločnosťou Siremar. Cenu som čakal o čosi menšiu, no čo už. Jedinou útechou je, že sa prvý krát budem viesť na vznášadle (aliscafi). To naše o chvíľu odchádza. Vo vnútri to vyzerá ako v lietadle a dokonca aj štart mi príde rovnaký. Z okna na ľavej strane míňame pekné starobylé centrum Milazza osvetlené lúčmi práve vychádzajúceho slnka. Netrvá dlho a sme na šírom mori. Vlny sa rozbíjajú o prednú časť vznášadla pričom kvapky bubnujú na okná v pravidelných intervaloch. Ani nie za hodinu vystupujeme v malom prístave na ostrove Vulcano.
Jeho prenikavú arómu si pamätám ešte z pred troch rokov. Prvý pohľad je nádherný. Malé mestečko s bielymi domami, nad ktorými sa týči sopka. Tak nebezpečná a tak krásna zároveň. Chvíľu je zamračené, že nevieme či sa náhodou nechystá pršať. Obavy sa onedlho rozplynuli ako tie šedé oblaky a začína vykúkať slnko. Malým centrom popretkávaným sírnou vôňou sa túlame až ku vstupu na kráter. Všade navôkol je obrovské množstvo ružových a bielych oleandrov. Ešte pred začiatkom stúpania stojí výstražná tabuľa o tom, že výstup môže byť nebezpečný čo dokumentuje aj známy obrázok lebky s prekríženými kosťami. Pár metrov za tabuľou sa platí vstupné (3 €). Zo začiatku je pomerne veľké stúpanie pričom sa ide po čiernom lávovom prachu s malými kameňmi, ktoré sa radi ukrývajú do topánok. Ako aj na Etne aj tu je zopár ľudí čo ide hore v šľapkách či sandáloch. Tí s nimi majú o čosi viac problémov. Zrazu sa objavuje (ako sme to nazvali) vstup do „druhého levelu“. Z ničoho nič končí lávový prach a začína tvrdý povrch. Po ňom sa stúpa jedna radosť. Pod nami sa otvára úžasný pohľad nielen na prístav s mestečkom, polostrov Vulcanello, ale aj na blízky ostrov Lipari a kúsok Saliny zahalenej v jemnom opare. Povrch sa opäť mení, čo signalizuje, že sme už naozaj blízko. Po ľavej strane sa objavuje prvý dymiaci fumarol. Od začiatku nám to po spodný okraj krátera trvalo takmer presne 45 minút. Sme síce ešte len na najnižšom mieste okraja, ale predsa stojíme na kráteri. Je to skvelý pocit. Z jednej strany leží mestečko a zo stany druhej dno krátera. Najfascinujúcejší je však pohľad priamo pred nás. Celá jedna strana krátera je ponorená do výrazne zapáchajúceho bieleho dymu, ktorý nepretržite stúpa k nebu. Okolie je vďaka všadeprítomnej síre zahalené do sýto žltého odtieňa. Tak nádherne žltú farbu som ešte nevidel. Pomaly sa osmeľujem a každým krokom som bližšie a bližšie k dymiacim fumarolám. Z blízka sú veľmi zaujímavé. Ide vlastne o malé či väčšie diery v zemi z ktorých za piskľavého zvuku uniká horúca sírna para. Neodporúča sa ísť k nim do tesnej blízkosti pretože môže dojsť k popálenine alebo inému zraneniu. Okolie vytvorené sírnymi vplyvmi je dokonalé. Miniatúrne kryštáliky síry vytvárajú rôzne obrazce alebo obrastajú kamene, ktorým dodávajú nezameniteľnú krásu.

Ráno nás Vulcano privítalo zamračenou oblohou...

...no o chvíľu sa mraky rozplynuli a objavuje sa krásna krajina

Stúpanie na vrchol

Pohľad na celý malý polostrov Vulcanello

Objavuje sa dym, konečne na vrchole!

Pod dymom sa nachádza dno krátera

Prvé horúce, dymiace fumaroly

Dymu je čoraz viac a viac

Kamene sfarbené nádhernou žltou

V popredí sírne pole, v strede Vulcanello a v pozadí ostrov Lipari

Fumarola v detaile

Dym, dym, dym...

Chceme ísť na samotný vrchol sopky Fossa dei Felice ležiaci vo výške 391mnm. Stojíme priamo oproti čo znamená, že sa musíme dostať na druhú stranu. Do úvahy prichádza dvojaká cesta na vrchol. Dá sa pokojne zvažujúcim svahom obísť kráter alebo ísť priamo cez sírne pole plné dymu na konci ktorého je strmá cik-cakovitá cesta priamo na najvyšší bod. Druhá možnosť znie naozaj lákavo. Pomaly sa predierame drsnou krajinou s kamenistým terénom a sírnymi fumarolmi. Dym na nás striedavo útočí z oboch strán vždy keď sa pohne vietor. Nič to však nieje lebo ho nieje príliš veľa. Zrazu prináša jemný vánok trochu hustejší oblak dymu a zovšadiaľ sa ozýva kašeľ. Štipľavý sírny dym človeka rozkašle a trochu dusí, no ani sa nenazdá a je preč. Za tú krásu navôkol to však stojí. Každú chvíľu sa vynára krajší a krajší pohľad, ktorý by si zaslúžil fotku. Takto by som tu však strávil celý deň. Po prekonaní fumaról si sadáme a len na ne pozeráme. V popredí stúpajú zo žltej zeme oblaky dymu zatiaľ čo v pozadí bezstarostne križujú lode úzku úžinu medzi Vulcanom a Lipari okolo skalnatých výbežkov Il Faraglioni. Hore strmým svahom sme hneď na vrchole. Výhľad je úžasný a jedinou malinkou chybičkou krásy je, že sa od mora dvíha opar a nieje vidno všetky Liparské ostrovy. Priamo na vrchole si dávame žemle s prosquitto crudo a rajčinou. Kráter obiehame celý dookola a neviem sa vynadívať na tú sopečnú krásu. Toto je za posledné 3 dni už druhá sopka, no najradšej by som vyliezol na všetky sopky sveta. Sú pre mňa neuveriteľné, krásne, vzbudzujúce rešpekt a zároveň tak príťažlivé. Hore trávime necelé dve hodiny. Zostup dolu je rýchly a po ceste stretávame skupinky ľudí, ktorých výstup ešte len čaká. Niektorí majú už v polovici dosť a tak im ani radšej nehovoríme, že hore to je ešte zo dvadsať minút. V malom drevenom prístrešku vysypávame z topánok kamene a ideme sa trochu túlať mestečkom. Raz dva je prejdené s konštatovaním, že tu naozaj toho veľa nieje. Nemôžeme vynechať sírové jazierko s liečivým bahnom za ktorým prichádzajú ľudia z rôznych kútov sveta. Aj napriek nevábnej vôni sa v ňom s radosťou bahní niekoľko ľudí. Na 15 minút sme zapadli na internet kde kupujeme aj fľašu vychladenej coly. Následne obiehame v prístave lodné spoločnosti a hľadáme dopravu na Lipari. Síce to môže znieť akoby tu bolo spoločností celá kopa, no popravde sú tu len dve (Siremar a Ustica Lines). Cena je však v oboch rozdielna. Lístok na Lipari stojí 5,50 € (Siremar) alebo 4,50 € (Ustica). Samozrejme to u nás vyhrala Ustica a dokonca naše vznášadlo ide skoro pol hodinu pred konkurenciou. Zvyšný čas trávime v tieni na drevenom móle. Vznášadlo je tu! Vulcano opúšťame a o štvrť hodinu vystupujeme v prístave na ostrove Lipari.