Wadi Rum. Fantastické farby púšte

Pod Jordánskom si veľká väčšina ľudá predstaví Petru. Uznávam, Petra je nádherná a nezabudnuteľná, ale také je v podstate celé Jordánsko. Kopcovitý Ammán, brehy Mŕtveho mora, pohľady na biblickú krajinu, stratené púštne či križiacke hrady a keď pôjdeme na juh smerom k Červenému moru narazíme na neskutočne krásnu púšť Wadi Rum…

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (10)

Už pár desiatok minút pred tým, ako vôbec na púšť prídeme sa navôkol rozprestrela drsná, zvlnená krajina z ktorej vyrastajú skaliská ostré ako čepele. Na horizonte sa dokonca objaví zaujímavá stolová hora. Ak ju človek vidí, vie že už nie je ďaleko od púšte. Svojim spôsobom všetko naokolo vyzerá ako predmestie púšte. Suché rastliny, malé dedinky či zapichnuté stany beduínskych pastierov a v diaľke malé postavičky kráčajúce so stádom kôz. Tá skutočná púšť z romantických predstáv plná piesku začína až o pár kilometrov ďalej od hlavnej cesty. Presadneme na džípy a ponárame sa hlbšie do farebného kráľovstva. Skalnému útvaru pripomínajúcemu prsty tu nikto nepovie inak než “Sedem pilierov múdrosti”. Meno tu ostalo po T.E.Lawrencovi, ktorého osudy sú s púšťou poprepájané. Veď kto by čakal, že zaútočí na prímorskú Aqabu práve zo severa? Smutné je, že aj miestni Beduíni odstrkujú vlastné názvy len preto, aby spravili radosť turistom. Netrvá dlho a konečne sa púšť začína farbiť. Wadi Rum je známa svojou pestrosťou. Raz si myslím, že piesok má farbu zlata, inokedy je oranžový a vďaka hre tieňov miestami dokonca červený. Práve preto je Wadi Rum iná ako ostatné púšte, ktoré som videl. Všetky prekoná! Len tak sa viesť púšťou, obdivovať nádhernú prírodnú scenériu, zvetrané kopce pripomínajúce malé pyramídy, vysoké pieskové duny, pozorovať skarabea ako sa snaží vyliezť na malý kopček, ťavy roztrúsené po krajine, ktoré neosedlali turisti, hľadať na skalách staré stopy civilizácii či sa stratiť v úzkom chladnom kaňone. Práve v ňom je najviac rôznych obrázkov starých niekoľko tisíc rokov. V púšti žijú ľudia od nepämati a tak to je dodnes. Ľahnúť si na piesok, cítiť ho vo vlasoch a nakoniec si sadnúť na malý ošúchaný koberec a zo starej kovovej kanvičky si nalievať horúci, ale osviežujúci čaj v spoločnosti miestnych Beduínov. Kto už zavíta do Jordánska, je škoda ak si toto fantastické miesto nechá ujsť…