Príbeh č. 1.
- Pamätaj si, že tá žena nikdy neprekročí prah môjho domu, - vykríkne matka, keď sa dozvie, že jej syn sa zasnúbil so slobodnou mamičkou. Akokoľvek to vyznie kruto a nerozumne, prísna výchova, prostredie malého mesta, no najmä ženino presvedčenie, že „slobodná matka musí byť skazené a zlé dievča, veď možno ani nevie, s kým to mala a prečo si ju vlastne ten jej nezobral?“ jej nedovolí ustúpiť, a to, čo mohlo byť krásnym príbehom, sa zmení na chlad. Syn sa so svojou láskou odsťahuje z mesta a okolo troch sŕdc sa vytvorí tvrdá škrupina. A potom svitne deň plný hmly a primrznutého snehu. Jeden zle vymeraný krok, diera v asfalte, výkrik a škaredý pád. Zlomenina stehennej kosti spojí dohromady troch odlúčených ľudí a obetavá starostlivosť "nenávidenej" nevesty vyvolá na pery starkej prosbu o odpustenie za tie dávne slová poznačené hlúpymi predsudkami. Príbeh č. 2.
- Ale keď s ním budeš nešťastná, nepríď nás prosiť, - povie otec na rozlúčku dcére, ktorá sa rozhodne vydať proti vôli svojich rodičov. Otcove slová sa vyplnia doslova. Dcéra je so svojím mužom nešťastná a... nikdy nepríde prosiť. Šaty a make-up pozorne skrývajú žltnúce modriny na jej tele a bolestná spomienka na otcove slová odďaľuje šokujúce priznanie. Až keď ju v jeden deň muž stlčie do bezvedomia a susedia zavolajú políciu, vyplaví sa na povrch tragédia odohrávajúca sa dlhé roky za zamknutými dverami jedného panelákového bytu. - Ach, dcérenka, prečo si nám nikdy... - plače neskôr matka nad zmučeným telom svojho dieťaťa. V očiach dcéry je bolesť, smútok, výčitka a posledný kúsok tej hrdosti, ktorý jej bránil celé tie roky zaklopať na dvere rodičov a priznať svoj omyl...
Príbeh č. 3.
Pred rokmi mu otehotnela dcéra s človekom, ktorého si neželal. Naliehal na ňu, aby si to nechala vziať, že si zničí život... A nemýlil sa, po pôrode ju ten muž (s)proste opustil. Keď sa mu narodil vnuk, celá rodina ho bola pozrieť, iba on nie. Zaťal sa hlúpo ako malý chlapec. No po čase mu to nedalo a tak zašiel za dcérou do nemocnice. To malé čudo, čo ležalo v inkubátore, mu v prvom momente pripomenulo kurča, no pri pohľade naň sa v ňom niečo zlomilo.
Dnes má jeho vnuk osem rokov a on v ňom našiel najlepšieho priateľa. Každý okamih v spoločnosti chlapčeka ho napĺňa takou radosťou, že si nedokáže predstaviť život bez neho. A odrazu sa veľmi bojí chvíle, keď mu dcéra povie: - Otec, odchádzame...- Vie, že im nemôže linkovať život, nevie si však predstaviť, že svojho vnúčika stratí...
