Hovorieva sa, že láska nepotrebuje radcov. Občas rozmýšľam, akí sme my ľudia zvláštni, radíme sa pri kúpe auta, chladničky alebo plastových okien, keď však ide o lásku, málokto z nás rady počúva. A pritom škody, ktoré môžeme spôsobiť vlastnému srdcu, sa s tými v autoopravovni nedajú porovnať. Vrháme sa do vzťahov pre ten prísľub večnosti alebo len okamihu, nemysliac na bolesť, či sklamanie, nemysliac na iných a už vôbec nie na to, že oheň nemusí len hriať, ale môže aj spáliť. Ako povedať tým rozžiareným očiam spáliš sa. Dívam sa do peknej zrumenenj tváre, strašne chcem povedať ublížiš (nielen druhým ale aj sebe) a pritom cítim, že moje slová sa od nej tentokrát odrazia ako gumenné loptičky od steny. Verí každému slovu, čo jej ten muž povedal, verí, že ona je tá, ktorú hľadal celý život, že jeho manželstvo bolo omylom a funguje už len zo zotrvačnosti. Viem, že vie, že tam na druhej strane je iná žena a malé dieťa, no jej svedomie začína byť slepé a hluché. Tak, ako jej láska. - Je s ňou nešťastný,- presviedča (mňa alebo seba?), ako keby tie štyri slová mohli posvätiť každé rozhodnutie. - Rozmysli si to, ako ťa poznám, budeš ho raz chcieť celého, nebudeš sa chcieť o neho deliť s jeho rodinou... -Preruší ma netrpezlivým mávnutím ruky.- Nechce sa mi myslieť na budúcnosť... Keby som stále len čakala, prežijem celý život v čakárni... A nedívaj sa tak na mňa. Nechcem predsa nič zlé, chcem len trochu lásky.-Neviem, čo našla v mojom pohľade, rovnako ako neviem nájsť definíciu pre trochu lásky. Čo je to? Jedno stretnutie? Alebo viac? Útržkovité rozhovory a tajné schôdzky? Milovania poznačené výčitkami svedomia? Milovania bez výčitiek svedomia? Čakanie na niečo, čo neprichádza? Vyznania, ktoré miznú rovnako rýchlo ako odtlačok tela na vankúši? Čo jej na to povedať? A potom si spomeniem na príbeh iného dievčaťa, ktoré sa rovnako ako ona zamilovalo do ženatého veriac jeho sľubom, že raz - raz spolu začnú úplne nový život bez skrývania a pretvárok. To raz trvalo presne štyri roky. Spýtala som sa jej vtedy, čo rozhodlo, že sa nakoniec toho muža vzdala, nie že by jej čin potreboval vysvetlenie, no ja som chcela počuť to jej. Čakala som niečo prozaické, ako napríklad: prestali sme si rozumieť, hádali sme sa, rodina mi robila výčitky, zatúžila som po vlastných deťoch, celé to prasklo, mala som výčitky, on mal výčitky... hocičo... a ona mi vtedy povedala jedinú vetu: - Pochopila som, že milenka je žena, ktorá je na Vianoce sama...
