neverím ti, klameš...

- Kde, do pekla, si bola? zaznelo mi za chrbtom. - Volal som ti niekoľkokrát, nezdvíhala si...- Potom ticho. Priestor pre odpoveď na druhej strane. Vzápätí znovu výbuch: - Neverím ti, klameš! A potom veta, ktorá ma na moment donútila pritajiť dych. - Čo by ma čakalo doma, keby som prišiel o hodinu skôr?- Pokračovanie rozhovoru zaniklo v zasipení otvárajúcich sa autobusových dvier. Muž vystúpil. Nedalo mi, obzrela som sa. Stál na zastávke s mobilom priloženým k uchu, nemal viac ako tridsať, pery zovreté do prísnej priamky. Autobus sa pohol a ja som začala rozmýšľať o tom, čo som práve počula. A kdesi zvnútra sa vyplavila dávna spomienka... - Len si nikdy nezober žiarlivca, je to peklo, - povedala mi raz dôverne starká, hoci som bola vo veku, keď vrcholom mojich túžob bol úsmev chlapca zo susedného dvora, mojou najobľúbenejšou knihou Anna zo Zeleného domu a viac ako žiarlivci ma zaujímalo, či mi starká stihne ušiť novú sukňu na školský večierok. Možno, keby som bola staršia, trvala by som na pokračovaní tej vety a dozvedela sa, či ona sama to peklo prežila na vlastnej koži, alebo ho poznala len z počutia. Hovorí sa, že kto ani trochu nežiarli, ten nemiluje. Je v tom kúsok pravdy, milujúcemu partnerovi predsa nemôže byť ľahostajné, s kým ten druhý trávi svoj voľný čas, komu venuje svoju priazeň a ako sa chová vo vzťahu k opačnému pohlaviu. Viem, že sú partneri, ktorí svojím chovaním naozaj dávajú príčinu k žiarlivosti toho druhého. Jemná dávka koketérie síce môže vo vzťahu udržovať potrebné napätie, v partnerovi môže dokonca vyvolať pocit hrdosti, že ten druhý je pre okolie príťažlivý, nemala by však trápiť. Jemná dávka koketérie na jednej strane a výhrady na tej druhej sa dajú zvládnuť, nedajú sa totiž porovnať s nekonečnými hádkami, urážkami, zúfalstvom, či bezmocnosťou, ktoré sa udomácnia vo vťahu, kde je jeden z partnerov posadnutý chorobnou žiarlivosťou. A skutočne nezáleží na tom, či je to muž alebo žena. Bezdôvodná žiarlivosť je ubíjajúca, ponižujúca, paralyzujúca a vyznačuje sa jednou zvláštnosťou - napriek pokroku v medicíne sa nedá "vyliečiť". Nezávisí totiž od partnerovho správania. Žiarlivca prenasleduje predstava, že ho ten druhý podvádza, a preto svojho partnera nepretržite podozrieva, kontroluje a vypočúva. Žiadne vysvetlenie nie je dosť dôveryhodné, žiadny sľub dosť presvedčivý, žiadny dôkaz o nevine dosť silný. Prenasledovaný partner sa zo začiatku bráni, neskôr sa uzatvára do seba, čím vytvára živnú pôdu pre nové podozrievanie... Za tú krátku cestu autobusom som pripla svojej fantázii krídla a z niekoľkých útržkovitých viet som si domyslela jeden ľudský príbeh. Je možné, že som sa pomýlila a podozrenie, ktoré vo mne ten rozhovor vyvolal, nebolo vôbec správne. Fakt som si to želala. Netešila ma predstava, že tam kdesi v nejakom byte čaká žena, ktorá bude musieť donekonečna vysvetľovať, prečo nepočula telefón a nech povie čokoľvek, vo vzduchu bude visieť veta: neverím ti, klameš...