Vybral si malý peceň chleba a jeho vôňa sa rozliala po kuchyni. Priložila som si ho k tvári a nadýchla sa ho ako v detstve, keď sme sa bili o končeky a ľutovali, že každý chlieb má len dva, pretože my sme na to boli traja. Moja sestra, môj brat a ja. Neskôr sme si s tvojím otcom kupovali štvrťku chleba, vydlabali sme striedku a zostala nám kôrka, o ktorú sme sa nemuseli biť, pretože on mal rád spodnú a ja vrchnú. Pozerala som sa do tvojich zreníc a rozmýšľala, či mám z toho chleba urobiť dve misky z kôrky, každú natrieť čerstvým maslom a posoliť, no ty si mi len vlepil pusu na líce, uchopil do rúk korčule a utekal si preč. Občas sa tak míňame, z celého dňa nám zostane pár sekúnd ráno v kúpeľni a niekoľko minút pred spaním v tvojej izbe, ráno sa mi smeješ, vraj, prečo ti potrebujem povedať tie najdôležitejšie veci práve v kúpeľni, v ktorej sa životný priestor zúžil na jeden meter štvorcový, a kam sa k dospelej osobe zmestí už len pes neštandardných rozmerov, a večer prichádzaš domov taký unavený, že si rád, keď si môžeš ľahnúť na posteľ, otvoriť rozčítanú knihu, pustiť do slúchadiel hudbu a byť sám.
Občas si v kúpeľni pošúcham nos o tvoj chrbát, zažmúrim oči a položím si otázku, či by som chcela vrátiť späť ten čas, keď si bol úplne maličký a potreboval mi povedať úplne všetko. Možno aj áno, možno pre tú detskú vôňu, ktorou voňali všetky tvoje veci a ktorej sa nevyrovná žiadna aviváž, (kto raz vyrobí tú esenciu, bude multimilionár), a tiež pre dychtivosť v tvojich očiach, s akou si sa mi zdôveroval s každou maličkosťou, svet bol pre teba jedno veľké tajomstvo a ja som sa tešila, že ho môžem objavovať znovu s tebou, upozorňoval si ma na veci, na ktoré som už dávno zabudla, riešili sme problémy, ktoré ťa boleli, a mňa učili, aké citlivé môže byť detské srdce.
Dnes už s problémami za mnou nechodíš, to skôr ja, ty sa smeješ, vraj mami, ty máš neskutočný talent na to, ako si komplikovať život, a potom mi povieš nejakú zo svojich bláznivých STORY, aby som si nemyslela, že som jediný smoliar pod slnkom, no na rozdiel odo mňa sa ty na svojich omyloch smeješ a ja ti strašne tú vlastnosť závidím. To ma budeš musieť ešte niekedy naučiť a ja ťa naučím, ako chutí kôrka z čerstvo upečeného chleba a priložím ti k nej nejakú historku z môjho detstva, a keď nebudeš mať ešte dosť, pridám aj nejakú o tvojich starých rodičoch a prastarých rodičoch, budem ti rozprávať ako mne voľakedy rozprávala moja mama a moja stará mama a budem dúfať, že aj pre teba budú mať tie príhody neopakovateľnú vôňu...
Takú, akú má pre mňa čerstvo upečený chlieb...
