Nemám rada surovcov a hlupákov... Zoznam autorových rubrík: moj ostrov, ako sa rodia rozprávky, lebo medveď :), správy vo fľaši, dotkla som sa lásky, nauč ma povedať zbohom, deti a ich svet, dobrú chuť :), ľudia okolo mňa, tak mi napadlo, o čom sa (ne)hovorí, smiech je liek, zápisky spoza oceánu, Súkromné
Je ráno a ja sa ponáhľam do roboty. Ako každý deň. Nastúpim do výťahu a so znechutením si uvedomím, že je v ňom špina. Steny sú pokreslené nápismi, medzi ktorými sa vyníma najjasnejšie ten, čo obsahuje jediné slovíčko SKAPEŠ. Na kovovej tabuľke objímajúcej tlačidlá chýbajú označenia poschodí. Ešte šťastie, že idem dolu, nemôžem sa pomýliť...
Nedávno som dostala do schránky na blogu zaujímavý mail. Vraj sa mám spamätať, precitnúť zo svojich rozprávok a začať konečne písať normálne. Napríklad o svojej práci. Alebo o práci iných. Vraj nemám pitvať na blogu svoje pocity, pretože je to nevkusné. A na záver listu konštatovanie, že môj život je zrejme veľmi jednoduchý, inými slovami, že ja sama som zrejme veľmi jednoduchá. Priznám sa, pobavilo ma to. A potom som sa nad sebou zamyslela. Aj nad svojím písaním. Úplne seriózne...
Zajtra uplynie 25 rokov, čo zomrel člen legendárnej skupiny Beatles - John Lennon po tom, ako ho na ulici v New Yorku zastrelil jeho šialený fanúšik Mark David Chapman. V detstve som poznala piesne Beatles naspamäť a slovíčko imagine nadobudlo pre mňa nenapodobiteľný zvuk aj význam, keď však niekto spomenie Lennonovu smrť, vybaví sa mi niečo iné, ako táto jeho skladba. Vybavia sa mi slová kamaráta, ktorý mi pár hodín po streľbe v New Yorku zavolal: "Zomrel Lennon, Beatles si už nikdy spolu nezahrajú, už nikdy spolu nevystúpia, už nikdy nič spolu nezložia..." "Ale veď oni už nikdy spolu hrať nechceli," chcela som mu povedať, "už nechceli spolu koncertovať!" A potom som pochopila hĺbku tých kamarátovych slov... Niečo iné je môcť čosi urobiť, len to nechcieť a niečo iné je nemôcť už NIKDY niečo urobiť, aj keby sme to miliónkrát chceli ...
