Lenka Gabrišová
Nemal záujem
Čo to? realita
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Súkromné
Lenka Gabrišová
Boli časy...
Boli časy, keď som sa liepala po stromoch, hrala na opicu a s chuchvalcami zlepených vlasov, ktoré poznačila živica, brázdila záhradu. Dnes to nerobím. Možno aj preto, že boli časy, keď tie stromy ešte stáli. Útok na ne bol zákernou vraždou premyslenou do najmenších podrobností a všetky záchranné akcie zostali bez úspechu. Škoda toho.
Lenka Gabrišová
Tak začínam nový život...
Po každom, pre mňa v danom momente, revolučnom zistení, ukončenej životnej etape, či zaujímavom filme s ešte zaujímavejšou hlavnou hrdinkou, ktorá má presne tie povahové vlastnosti, ktorých opakmi obohacujem svoje okolie ja a ktorej závidím ešte aj vzor na ponožkách, zmením farbu vlasov, denný režim, polku šatníka, spôsob líčenia, usporiadanie nábytku a iné nepodstatnosti a začínam nový život.
Lenka Gabrišová
Dnes som našla na balkóne mŕtveho vtáka...
Dnes som našla na balkóne mŕtveho vtáka. Práve som vstala, vlasy ešte rozcuchané na jednu stranu, v pyžame(ak sa to, v čom spávam dá pyžamom vôbec nazvať), s nepovšimnutými zaschnutými slinami na pravom líci a odtlačkom po vankúši na ľavom. Sunula som si to do svojej izby, keď som na dlažbe balkóna zachytila tmavú kopu. Podišla som bližšie, zaostrila na daný predmet a ešte o trochu sklonila hlavu, prichádzajúc na to, že nemám okuliare. Ale nakoniec, predsa len sa mi podarilo čo to rozoznať. Poloprivreté zakalené očko, bez pohľadu, bez života. A zobralo ma to. Poriadne ma to zobralo.
