Snažím sa byť človekom s vlastným pohľadom na realitu. Emailový kontakt: libor.lukac@atlas.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Čo iné, ako práve Desatoro prikázaní možno považovať za základné piliere kresťanskej viery? Akou pevnou však môže byť mohutná stavba kresťanstva, ak sa základné piliere, na ktorých stojí a o ktoré sa opiera povážlivo kývajú, rúcajú a doslova rozsýpajú? Neveríte? Len sa teda napríklad bližšie pozrime na dodržiavanie druhého prikázania, ktoré znie: „Nevezmeš meno svojho Pána nadarmo!“
Pred nedávnom boli mnohé západné médiá plné informácií o prejave jedného islamského duchovného, ktorý hovoril o spojitosti hlbokých výstrihov so vznikom zemetrasení.
Pri jednej rozhlasovej diskusii o problematike počasia a extrémnych klimatických javov položili istému meteorológovi otázku, či príde raz čas, kedy budú môcť ľudia ovládať počasie. Odpoveď bola až príliš jednoznačná: Nepríde nikdy! Onen meteorológ to zdôvodnil tým, že celkový ráz počasia na našej planéte ovplyvňuje hlavne Slnko. No a všetka energia, ktorú dokážu ľudia svojim úsilím vytvoriť je v porovnaní s energiou Slnka doslova zanedbateľnou. Z toho vyplýva, že aj napriek tej najmodernejšej technike a tomu najväčšiemu vedeckému pokroku budú na našej zemeguli vždy reálne existovať sily, ľudstvo presahujúce a ľudstvom neovládateľné.
O prvotnosti ľudskej citovej schopnosti svedčí fakt, že skôr, ako sa v nás sformuje nejaká konkrétna a intenzívna myšlienka, vždy je predchádza práve cit. Vezmime si napríklad lásku na prvý pohľad. Ide o okamžitý, mocný citový impulz, ktorý vznikne vo chvíli, keď uvidíme dotyčnú osobu. Až neskôr sa toto mocné prvotné cítenie začne postupne formovať v konkrétne myšlienky, zaoberajúce sa objektom našej lásky. Podobným spôsobom to prebieha i vo všetkých ostatných, každodenných situáciách, ktoré nám život prináša a ktoré sa nás niečím osobne bezprostredne dotýkajú.
Domnienka kresťanských cirkví, že svet bol spasený krížom a vzkriesením Krista je nesprávna! Táto téza je tragickým omylom, ba čo viac, je jednou z hlavných príčin neustále sa prehlbujúceho duchovného, morálneho a mravného úpadku civilizácie na planéte Zem.
Nedílnou součástí jakékoliv léčby, ale i prevence musí být práce na duchovní podstatě člověka - tj. na duchu. Léčení i prevence nemocí musí probíhat jak na úrovni fyzického těla, tak i na duševní a duchovní úrovni člověka, neboť všechny tyto úrovně se vzájemně prolínají a ovlivňují.
Nie, neverím v komunistické ideály, ale som presvedčený, že ilúzia samospasiteľnosti viery vo voľný trh je istou cestou do skazy. Trh jednoducho musí byť regulovaný! Čím? No predsa ľudskosťou, aby dostal ľudský rozmer a nestal sa neľudským a bezohľadným tak, ako je tomu dnes.
Je načase, aby sme sa v tejto veci už raz pokúsili uvažovať jasne a neovplyvnene! A začnime od samotného významu pojmu zmierny, ktorý je odvodený od slova zmierenie. V našom konkrétnom prípade ide o zmierenie ľudí s Bohom.
Čomu verí súčasný človek? Hlavne sebe samému, svojim schopnostiam, možnostiam a svojmu rozumu. Je doslova pyšný na to, čo dosiahol vo vede, v technike, v medecíne, vo vzdelaní a v mnohých iných odboroch ľudskej činnosti. Človek jednoducho uveril sám sebe a v seba samého. Sám zo seba si urobil akýsi kult osobnosti a svoje vlastné, ľudské názory považuje za jediné kritérium všetkých vecí. Akési poznanie Stvoriteľa a jeho Vôle nemá pre neho v reálnom a praktickom živote absolútne nijaký význam.
Jak naznačují mnohé události posledních měsíců, z hlediska své bytostné podstaty se celá Země posouvá stále více vzhůru ke Světlu. Stále intenzivněji k Zemi proudí světlé záření, přinášející pohyb a oživení. Tímto oživením dávají se do pohybu děje, které by za okolností, jaké zde panovaly doposud v předcházejících letech či desetiletích, nemohly nikdy vstoupit do živoucího účinkování.
Tento text nemilosrdne strháva ružové okuliare z očí všetkých tých, ktorí boli doteraz presvedčení, že súčasný západný systém, aj napriek jeho chybám, je v podstate to najlepšie, čo ľudstvo dokázalo vymyslieť. Tento text je zároveň potvrdením vnútorného cítenia všetkých tých, ktorí vnímajú súčasný systém usporiadania ľudských vecí ako niečo neuveriteľne a priam beznádejným spôsobom prehnitého. Ako niečo, čo práve pre túto svoju prehnitosť nezadržateľne smeruje k celkovému zrúteniu.
Človek má dar slobodnej vôle a týmto s darom od Stvoriteľa môže slobodne disponovať. Môže ho použiť k dobru, alebo ku zlu – to je čisto jeho osobná vec.
Vážený autor, viete vôbec, čo je to karma? Z Vášho článku o prenajímaní vyplýva, že asi nie. Ten, kto prenajíma a má z toho peniaze, sú mu jednoducho dané preto, že to má v karme. Ten, kto ich nemá a žije, ako sa vraví, z ruky do úst, ten to má tiež v karme a musi sa práve takto prebíjať životom. Každý má inú karmu a musí si ju odžiť, takže netreba hľadieť na to, kto za ake peniaze a kvôli čomu prenajíma, ale treba sa na to pozrieť zo širšieho pohľadu, prečo to tak je. A ani neľutujte toho, kto to má ťažké, pretože je to jeho karma. Nikomu nie je „zhora" ubližované a nikomu nie je „zhora" dané bohatstvo len tak pre nič za nič.
V kapitalistických koncentračných táboroch Asus, Tesco, Shimano, Kes, Plus, LG-Philips, McDonalds a iných sú pracujúci kontrolovaní súkromnými fašistickými službami, ktoré dávajú pozor aby nehovorili, nechodili na záchod, usmievali sa a plnili rekordmanskú pracovnú normu, za ktorú často nedostanú ani minimálnu mzdu, keď trebárs dobrovoľne odmietnu zostať v práci štyri hodiny na viac.
Takmer všetko v dnešnej dobe je skrivené a prekrútené v pravý opak! Prekrútený a pokrivený je i súčasný systém vzdelávania. V deťoch je totiž cieľavedome rozvíjaný iba rozumový rozmer ich osobnosti. Všetko, ostatné je druhoradé a podradné!
Čo vlastne sú a kde sa skrývajú spomínané prírodné bytosti? Naozaj existujú, alebo je to všetko iba výmysel? Môžeme o nich nájsť zmienky v textoch starých Grékov, Rimanov, Slovanov, Germánov, nájdeme o nich zmienky v starých slovenských bájach, rozprávkach a povestiach. V týchto dávnych dobách totiž ľudia žili v omnoho užšom spojení s prírodou a preto mohli tieto bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi.
Kto má odvahu, môže si hneď na začiatku urobiť krátky, ale drsne pravdivý test kvality vlastnej osobnosti. Predstavte si teda, že ste majiteľom viacerých bytov, alebo nehnuteľnosti na lukratívnom mieste. S akým vnútorným postojom by ste ich prenajímali? Za A: S úmyslom čo najviac zarobiť. Za B: S úmyslom byť za primeranú protihodnotu nápomocný tým, ktorí nehnuteľnosť nevlastnia, alebo nemajú hotovosť na vlastný byt. Ak ste odpovedali A, ste v postate zlodej! Ak ste odpovedali B, ste čestný človek.
Budú to už asi tri roky, čo som zažil prvý z týchto príbehov s mravcami. Boli prázdniny a nádherný slnečný deň na vidieku. V jednej chvíli sme si s mamkou uvedomili, že máme v kuchyni akosi veľa mravcov. Keďže nie je bežným zvykom trpieť v domácnosti takýchto hostí, chceli sme sa ich zbaviť. Mamka ich zabíjala, a ja s trochu väčšou „láskou“, som im poskytol návnadu – kvapku medu. Keď sa zhromaždili okolo nej v dostatočnom množstve, zobral som vysávač a povysával som ich. Lenže táto stratégia nepomáhala. Tiež som si uvedomil, že svojím spôsobom ich zabíjam tiež. Prišlo mi ich ľúto. Zdalo sa mi dokonca, že ich tam bolo viac ako predtým. Po pár dňoch som sa nad nich sklonil a s láskavým citom som sa im v duchu prihovoril: „Mravčekovia moji, nehodí sa nám, že pobehujete po našej kuchyni. Toto je náš domček. Pozrite sa, ako je vonku krásne, prosím vás, choďte vonku a v prírode si urobte domček, tam si hľadajte obživu.“
