Yelyzaveta Derevynska mala pred februárom 2022 pokojný život. Študovala marketing na univerzite v Kyjive a pracovala ako manažérka sociálnych sietí. Krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu utiekla na Slovensko. Odišla bez rodičov, bakalárske štúdium dokončila diaľkovo.
V novej krajine chcela byť užitočná, a tak sa zapojila do viacerých charitatívnych projektov. Napokon začala pracovať pre Ligu za ľudské práva, kde ako projektová manažérka koordinuje informačné poradenstvo pre ukrajinských krajanov na Slovensku. Prečo je dôležité, aby sa Ukrajinky a Ukrajinci podieľali na návrhoch riešení? Ako ju zmenila práca v Lige? Yelyzaveta Derevynska hovorí o svojej skúsenosti.
Aké boli posledné dva roky tvojho života?
Boli veľmi mätúce. V jeden deň som zažívala šťastie a smútok. Stále sa niečo dialo, nová práca, nové mesto. Nikdy predtým som nežila bez rodičov a tieto dva roky sú pre mňa výzvou. Môj život je o 180 stupňov iný. Vážim si to, lebo je to súčasťou môjho rastu. V jeden moment, 24. februára 2022, som sa stala dospelou.
Kedy si prišla na Slovensko? Za akých okolností si sa sem dostala?
Prišla som začiatkom marca 2022, krátko po začiatku vojny. Dostali sme sa sem s mojou sesternicou a jej deťmi. Rodičia chceli, aby som šla do zahraničia a zachránila si život. Podmienky na Ukrajine boli vtedy také, že ste nevedeli, či zajtra umriete alebo čo s vami bude. Nikto nič nechápal.
Uvažovala si nad inými krajinami ako Slovensko?
Bolo to riešenie za jednu noc. O jedenástej alebo dvanástej večer sme mali rodinnú poradu, kde sme sa rozhodli, že o štvrtej ráno vstaneme a ideme. Na Slovensko sme sa rozhodli prísť preto, že tu mala moja sesternica kamarátku, ktorá nám poskytla bývanie. Prvý týždeň nám pomohla Lucia Pašková, ktorá doteraz pomáha Ukrajincom. Spolu s Eduardom Šlepeckým založili iniciatívu Kto pomôže Ukrajine.
Ako si sa dostala k práci v Lige za ľudské práva? Čomu sa v organizácii venuješ?
Nastúpila som v novembri 2022. V tom čase som si už asi dva alebo tri mesiace hľadala prácu. Pamätám si, že som poslala svoj životopis na úplne inú pozíciu. Kontaktovala ma vtedajšia projektová manažérka Ligy za ľudské práva s tým, že HR manažérka našla môj životopis pri inej pozícii. Na základe životopisu vedeli, že sa budem hodiť na pozíciu, na ktorú ma vzali. Na začiatku som bola manažérkou sociálnych sietí, ale najmä som pracovala na komunikácii s rôznymi "stakeholdermi" (zainteresovanými stranami, pozn.) a na telegramovom kanáli. Mojim cieľom bolo, aby rástlo povedomie o našom projekte v ukrajinskej komunite.
Krajanom z Ukrajiny na Telegrame pomáhaš zorientovať sa v spleti administratívnych a právnych úkonov, ktoré riešia vo svojom živote. Čo ťa napĺňa na tejto práci?
Som vďačná za príležitosť pracovať v Lige a na tomto projekte. Hoci som v zahraničí, cítim veľký prínos pre ukrajinskú komunitu. Podľa mňa má dnes každý Ukrajinec pocit, že musí pomáhať svojej krajine a Ukrajincom. Keď pracujem na tomto projekte, cítim sa veľmi efektívna a hlavne, že môžem pomáhať Ukrajincom.
S čím sa na teba a tvoje kolegyne obracajú? Prevládajú niektoré oblasti?
Záleží to na časovom období. Aktuálne si ľudia podávajú daňové priznanie, takže je viac otázok na túto tému. Občas je viac otázok ohľadom zdravotnej starostlivosti. Inokedy sú otázky o živnosti, možnostiach podnikania alebo formách pobytu. Stále sa niečo deje a mení. Keď o tom komunikujeme, otázky pribúdajú.
Dostávaš spätnú väzbu od ľudí, ktorým pomáhate? Vidíš význam telegramového kanálu?
Určite. Používame veľmi efektívny systém na "feedback" (spätná väzba, pozn.). Je pre nás dôležité dostávať spätnú väzbu. Takmer každého človeka, ktorý nás osloví a poskytneme mu informácie, oslovíme, aby nám dal "feedback" vyplnením online formuláru. Aj mimo toho nám píše veľa ľudí, že sú vďační za naše aktivity. Spätná väzba hovorí o tom, že sme naozaj užitoční a robíme dobré veci.
Spolupracuješ s inými organizáciami, aby bola pomoc čo najefektívnejšia?
Áno, spolupracujeme v rôznych sférach. S niektorými ohľadom propagácie, s inými, aby sme poskytli viac informácií. V oblasti zdravotnej starostlivosti spolupracujeme napríklad s OZ Equita. Organizujeme spoločné webináre, aby skupina ľudí, čo nás sleduje, vedela, aké sú jej práva.
"Obyčajní občania boli na začiatku veľmi empatickí a ochotní pomáhať."
Spolupracujeme s organizáciami, s ktorými by sme si mohli byť vzájomné užitočné a aby tá práca priniesla výsledok pre našu cieľovú skupinu. Medzinárodný záchranný výbor (IRC) nás podporuje hlavne finančne a niekedy aj informačne, keďže poskytujú rôzne školenia pre našich zamestnancov. Je to príjemná spolupráca. Ľudia sú veľmi nápomocní, pripravení pomôcť a odpovedať na otázky.
Ak sa vrátime k 24. februáru, či už vezmeme prvotnú reakciu zo strany Slovenska, alebo počas uplynulých dvoch rokov, ako hodnotíš reakciu Slovenska na príchod ľudí z Ukrajiny?
Žiadna krajina neočakávala, že sa niečo také môže stať. Slovensko všetkých veľmi dobre prijalo a poskytlo rôzne možnosti, ubytovanie a všetko, čo mohlo. Aj systém poskytovania dočasných útočísk sa od začiatku zmenil. Reakcia bola rýchla a efektívna. Obyčajní občania boli na začiatku veľmi empatickí a ochotní pomáhať.
Ako tisícky ďalších Ukrajiniek a Ukrajincov, aj ty si získala štatút dočasného útočiska. Dostávaš sa v bežnom živote do situácií, keď si uvedomuješ, že by sa niektorá oblasť mohla zmeniť?
Záleží to na krajine. Prvé, čo mi napadá, je, že máme aplikáciu Diia, v ktorej máme zdigitalizované všetky naše doklady. Je to veľmi užitočné. Keď niekam idete, nepotrebujete mať fyzický pas. Je to výhodné aj pre ľudí, ktorí sú dnes v zahraničí a môžu si vybaviť rôzne dokumenty.
V Lige pracovalo a naďalej pracuje niekoľko ukrajinských právnikov a tlmočníkov. Prispieva to k akémusi pocitu komunity ľudí, ktorí síce prišli s rôznym príbehom, ale majú spoločný priesečník?
Podľa mňa je dôležité, aby Ukrajinci nežili iba vo svojej ukrajinskej komunite a boli integrovaní aj do slovenskej spoločnosti. V Lige je to veľmi dobre vidieť. Nesedíme iba Ukrajinci s Ukrajincami a Slováci so Slovákmi. Je pre mňa veľmi príjemné komunikovať po slovensky. Interkultúrny seminár, ktorý sme mali, mi pomohol pochopiť mentalitu. Je dôležité nestáť na jednom mieste, ísť ďalej a integrovať sa. Študovať novú kultúru, v ktorej aktuálne žijeme.
Spomínaš rozdiely medzi ľuďmi zo Slovenska a Ukrajiny. Je niečo, o čom si mala inú predstavu alebo ťa prekvapilo na Slovensku?
Prekvapilo asi nie. Žijem tu už dva roky a som na to zvyknutá, vplýva na to aj vojna, ale veľký rozdiel je v tom, že ľudia sú tu veľmi usmievaví, vždy sa privítajú a pozdravia. Na Ukrajine sú ľudia sami v sebe, nie sú komunikatívni.
Hovoríš o tom, ako je to dnes na Ukrajine. Pochádzaš z hlavného mesta Ukrajiny. Mnoho ľudí sa vrátilo do práce, chodí do obchodov. Od normálneho života to má však asi ďaleko. Ako to dnes v Kyjive vyzerá?
Tvárime sa, že žijeme normálny život. Chodíme do práce, do divadla a do kina. Užívame si život nakoľko je to možné, ale nikdy si nemôžeš povedať, že si v bezpečí, lebo stále ti môže do domu doletieť ruská raketa. Keď sú v noci útoky, ráno sa zobudíš nevyspatý a ideš do práce, snažíš sa žiť život na sto percent, lebo nevieš, či je to tvoj posledný deň.
Zmenila ťa nejakým spôsobom práca v Lige?
Áno, stala som sa citlivejšou. Nie je to len prácou v Lige, ale aj životom na Slovensku. Som stále otvorenejšia všetkému novému, novým skúsenostiam aj ako človek.
V treťom sektore na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré poskytujú služby ľuďom z Ukrajiny. V čom sa odlišuje Liga za ľudské práva?
Poskytujeme najmä právne a informačné poradenstvo. Keď som začala pracovať na tomto projekte, uvedomila som si, že právo na informácie je základné právo. Niektorí ľudia si neuvedomujú, že potrebujú vedieť, na čo majú alebo nemajú právo, čo sa s nimi deje a či je to v rámci zákona. Je to základná vec.
Pri našej práci sa snažíme uplatňovať "zodpovednosť voči zasiahnutému obyvateľstvu". Tento princíp spočíva v začlenení komunity, ktorej pomáhame, do hľadania riešení. Prečo je dôležité, aby sa ľudia z Ukrajiny podieľali na návrhoch riešení?
Ak ide o dôležité riešenia, ktoré sa týkajú tej alebo inej komunity, je dôležité pochopiť veci, ktoré sa spájajú s mentalitou ľudí, ktorých sa riešenia týkajú.
Uvažuješ o návrate domov alebo sa tým aktuálne nezaoberáš?
Nezamýšľam sa nad tým minimálne najbližších päť rokov.
Čo si praješ? Pre seba? Pre Ukrajinu?
Prajem si byť šťastná. Ukrajine prajem víťazstvo.
Autor: Tomáš Kušnír
