Pri dnešnom upratovaní som narazila na denník zapadnutý prachom, ktorý som začala písať ešte na základnej škole. Spätne človeka zarazí nielen štýl písania primeraný veku, ale hlavne vyjadrenia formulované s absolútnou úprimnosťou.
Po prvom prebudení na ARE nasledujú nekonečné dni. Nekonečne dlhé a bohaté na zážitky.
Nie, tento článok nebude o toľko diskutovanom referende, ktoré sa blíži. Bude o tom skutočnom , v najvnútornejšom slova zmysle. Manželský zväzok. Pre mnohých bezodná priepasť zúfalstva končiaca rozvodom, pre iných nájdenie a znovu nachádzanie životného šťastia či bezpečia po boku milovaného životného druha.
Prebudenie sa.Oranžovo - žltá miestnosť. To bolo jediné čo som vnímala. Následne pocit,že nie som schopná pohybu.
Toto ma dnes čakalo v schránke ( keďže som nereagovala na Novoročný pozdrav) Píšem to v nadväznosti na článok Rómsky kamarát, kedy som od môjho nového kamaráta objaveného v kupé vlaku dostala list a dnes som sa dočkala pokračovania...
Železničná stanica nemenovaného malého mestečka na juhu stredného Slovenska. Práve prichádza rýchlik z Košíc, ktorý má pokračovanie do Bratislavy. V duchu uvažujem, že snáď sa nájde nejaké kupé kde budem môcť byť sama. Preplnenosť vlaku je o niečo väčšia ako som dúfala tak predsa len rozhodnem obsadiť prvé voľné miesto.
