Linda Ágoštonová
Východniarsky zápisník – časť prvá – „ Švabliky “
Ocitla som sa tu nečakane na pozvanie môjho budúceho bývalého. Na ďalekom východe ako by to nazvali v našej zabudnutej perle juhu.
Ocitla som sa tu nečakane na pozvanie môjho budúceho bývalého. Na ďalekom východe ako by to nazvali v našej zabudnutej perle juhu.
Keďže je máj, lásky čas rozhodla som sa napísať pár riadkov o mojej kamarátke, ktorá už len z princípu odmieta chodiť na tzv. „rande“.
Štvrtkovým popoludním sa niesla atmosféra ciest domov. Vlaky od čias kedy sú vo Ficolande zadarmo pre študentov vydávajú svedectvo o svojej kapacite.
Lučenec. Lošonc. Na krok od maďarských hraníc, na sto krokov od Žiliny, na polceste medzi Bratislavou a Košicami.
Táto hláška pochádza z legendárneho filmového spracovania Pásla kone na betóne , ktorú Jozefka adresuje Johan.
Ako hovorieva moja mama, človek má korene aj krídla. A keď ťa nejakým spôsobom ťažia korene tak použi krídla..
O láske neláskavej. Poznáte ten pocit, že sa zrazu ocitnete na mieste, kde od úžasu aj prestanete dýchať? Obzeráte sa vôkol a musíte sa uistiť, že sa vám nesníva a vdychujete vôňu mesta, ktoré vám prehovára do duše. Také a im podobné okamihy sú vzácne a ojedinelé.
Nedávno som mala zahraničnú návštevu a keďže som sa jej rozhodla jej predstaviť Slovensko také aké v skutočnosti je zobrala som ju na miesto najpovolanejších kde je slovenská mentalita pochopiteľná asi najlepšie a najvernejšie – do miestnej krčmy.
Začínaš mať abstinenčné príznaky, lebo už dve hodiny si si nezapálil cigaretu. Manažment čaká audit zo Švédska, nemôžeš.
Bicikle nikdy neboli moja silná stránka.Dlho,predlho som mala problém správne napísať toto slovo.
Vodeodolný make - up sa Ti rozteká po tvári, je tu prinajmenšom 40 °C. Ventilátor je povolený tuším nad nejakých 30 °C, ale zrejme si to nikto nevšimol.
Východ slnka nad Rožňavou nenasvedčoval tomu, že by dnes bol nejaký zvláštny deň. Z kabelky vytiahla zrkadlo, aby si obzrela pozostatok svojich mihalníc po nie veľmi šťastnom nedávnom experimente. Pri slávne neslávnom Tescu v Moldave nad Bodvou prišiel ten správny čas na vode odolnú špirálu.Opúšťajúc dymiaci U.S. Steel už má v hlave premyslený scenár dňa.
Pri dnešnom upratovaní som narazila na denník zapadnutý prachom, ktorý som začala písať ešte na základnej škole. Spätne človeka zarazí nielen štýl písania primeraný veku, ale hlavne vyjadrenia formulované s absolútnou úprimnosťou.
Po prvom prebudení na ARE nasledujú nekonečné dni. Nekonečne dlhé a bohaté na zážitky.
Nie, tento článok nebude o toľko diskutovanom referende, ktoré sa blíži. Bude o tom skutočnom , v najvnútornejšom slova zmysle. Manželský zväzok. Pre mnohých bezodná priepasť zúfalstva končiaca rozvodom, pre iných nájdenie a znovu nachádzanie životného šťastia či bezpečia po boku milovaného životného druha.
Prebudenie sa.Oranžovo - žltá miestnosť. To bolo jediné čo som vnímala. Následne pocit,že nie som schopná pohybu.
Toto ma dnes čakalo v schránke ( keďže som nereagovala na Novoročný pozdrav) Píšem to v nadväznosti na článok Rómsky kamarát, kedy som od môjho nového kamaráta objaveného v kupé vlaku dostala list a dnes som sa dočkala pokračovania...
Železničná stanica nemenovaného malého mestečka na juhu stredného Slovenska. Práve prichádza rýchlik z Košíc, ktorý má pokračovanie do Bratislavy. V duchu uvažujem, že snáď sa nájde nejaké kupé kde budem môcť byť sama. Preplnenosť vlaku je o niečo väčšia ako som dúfala tak predsa len rozhodnem obsadiť prvé voľné miesto.