Vyvolalo to rozruch, pretože riadiť národné divadlo nie je ľahké. Riadiť umelcov, ktorí sú väčšinou slobodné osobnosti s vlastným názorom, osobnosti, ktoré sú schopné ukázať nám život v množstve podôb, je určite komplikované.
Otázka dňa je, či sa ministerka rozhodla správne alebo nie. Ak sa pozriem na iné povolania, každé z nich má dôraz na nejakú konkrétnu vlastnosť. Tanečník musí mať veľmi dobrú koordináciu pohybu tela, spevák čistý hlas, ekonóm musí byť presný v počítaní a poctivý, že bude spravovať majetok čestne.
Ak tanečník priberie a stane sa komótnym, nemôže byť tanečníkom. Ak operný spevák konzumuje zmrzlinu, jeho hlasivky sa dostávajú pod tlak a prestáva spievať. Ak si ekonóm začne „ulievať“ peniaze pre seba, nemôže byť ekonómom.
Otázka dňa je, či sa môže riaditeľ národného divadla vyjadrovať nekultúrne. Ak tak koná určitým spôsobom dehonestuje inštitúciu, ktorú zastupuje. Na druhej strane je pravdepodobne dobrým manažérom, ktorý dokáže riadiť taký kolos, akým národne divadlo je. Čo preváži?
Kdesi v nás jestvuje určité meradlo, čo je vhodné a čo nie je vhodné. Samotný riaditeľ ponúkol svoju funkciu, uvedomujúc si prešľap, ktorý ho koniec koncov stál miesto.
Naše rozhodnutia by mali vykazovať konzistentnosť. Mali by byť vzorové aj pre ostatných, veď pozície, ktorú zastávajú riaditelia, premiéri, štátnici, sú na očiach nás všetkých a určujú budúcnosť štátnej kultúry. Manažérske miesta zvyčajne nie sú viazané zákonníkom práce, ale zmluvou. Podmienky pre manažérov a ľudí na vedúcich miestach sú zvyčajne tvrdšie.
Každý z nás občas zlyháva. Každý z nás padá a vstáva s uvedomením si svojho zlyhania a to sa opakuje až kým si uvedomíme, že nechceme zlyhávať. Medzitým balancujeme medzi zlyhaním a vstávaním, až sa postavíme pevne v získaných hodnotách.
Odpúšťať je ľudské. Je to silná vlastnosť človeka, ktorá vytvára jeho ľudskosť. Ak niekto zlyhá, mal by dostať šancu. Ak zlyháva opakovane, koľko šancí má dostať? Kultúrne otázky sú jedny z najťažších.
