Juraj Lörinc
Jožo Nižnánsky: Cholera
Nikdy som nič od Nižnánskeho nečítal. Vyhýbal som sa dokonca aj slovenskému bestselleru, Čachtickej pani. Pri jednej návšteve svokrovcov som však náhodne siahol do knižnice a vytiahol... áno, Choleru.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti

Nikdy som nič od Nižnánskeho nečítal. Vyhýbal som sa dokonca aj slovenskému bestselleru, Čachtickej pani. Pri jednej návšteve svokrovcov som však náhodne siahol do knižnice a vytiahol... áno, Choleru.

Dobrý profesný román nemôže byť zlý. Niečo také som si vravel, keď som hltal jeden Haileyho román za druhým. Liek, Kolesá, Večerné správy alebo Peniaze. Ale Arthur Hailey nebol jediný, kto písal profesné romány, ako im zvyknem hovoriť.

Už niekoľko týždňov počas voľných dní konám dlhé prechádzky. V dvojici, trojici alebo štvorici, podľa toho, či moja milá alebo aj naša kamarátka idú s nami. Dnes bolo celkom pekne a mal som so sebou fotoaparát.

Učitelia na začiatku semestra dávajú žiakom zoznam povinnej/odporúčanej literatúry, ktorú je kvôli výuke/zápočtu/skúške nutné/potrebné/vhodné prečítať/rozobrať/nabifliť.

Polička s knihami prečítanými, rozčítanými a plánovanými mi nejak začala pretekať. Je načase si v tom urobiť poriadok.

Konečne dovolenka. August bol ten správny mesiac na dovolenku, akú som ešte nemal. V minulých rokoch sa mi pošťastilo dostať do Egypta, na Rodos alebo do paradoxne cestovateľsky exotickejšieho Lotyšska. Čo je to však proti dovolenke doma, v byte, pri ktorej vykonávate činnosti, ktoré ste dovtedy sledovali so zatajeným dychom a nepochopením? Každopádne, užil som si to a popri tom sa mi podarilo nazbierať pár nefalšovaných vlastných nálezov. Okrem nich prispeli: Adri, Ivica, Samušo a diskutéri za nickmi leja a amras.

Krátko potom, čo bol pred asi 15 mesiacmi zavedený v súčasnosti platný algoritmus pre výpočet karmy diskutéra, objavilo sa mnoho dohadov a otázok, čo je to vlastne zač, kde sa to vzalo, čo to ovplyvňuje a tak podobne. Chcel som už vtedy napísať, ako bol algoritmus vyvinutý, ale... keby som mal korunu za každý článok, ktorý som chcel napísať a nenapísal, už by som bol v neskutočnej plnke. :-) Odvtedy záujem síce trochu utíchol, ale otázky sa objavujú pomerne často. Za všetky menujem dva nedávne diskusné príspevky k známemu Batrflajovmu výberu:

V dnešnom tlačenom SME som sa v pravidelnej sobotnej rubrike dočítal o niečom, čo by mohlo zaujímať tu sa ponevierajúcich šachistov. Je to súťaž v riešení šachových úloh, ktorú organizuje Slovenská organizácia kompozičného šachu. Je dlhodobá, organizovaná v kolách trvajúcich vždy dva týždne, až do konca roka 2009. Pridať sa možno kedykoľvek, skončiť možno kedykoľvek. Vidím ju teraz ako možnosť pre náhodných okoločítajúcich vyskúšať si svoje schopnosti a porovnať ich s ostatnými súťažiacimi (niektorí z nich sú už skúsení účastníci podobných súťaží). Viac na stránke SOKŠ. Keby boli nejaké otázky, môžete sa opýtať v diskusii k tomuto článku.

Práca odboru výskumu talianskej centrálnej banky ukázala, že v Taliansku (relatívne nepresne prekladám): - keď sú politici zapletení s väčšinovou koalíciou a zároveň zúčastnení v ekonomickej aktivite súkromných firiem, zisky takýchto firiem vzrastú v priemere o 5%, - toto číslo môže byť až 20% v prípade, že ide o podnikanie v oblasti s veľkým verejným dopytom a - v dôsledku týchto skutočností nastáva výrazná strata úžitku z verejných zdrojov (v článku je vyčíslená na 10%-20%). Odváži sa niekto urobiť podobný výskum u nás?

Pravidelní čitatelia šachovej rubriky môjho blogu vedia, že sa bežne zaoberám mnohými nezvyčajnými druhmi úloham. Teda nielen biely vyhrá, biely remizuje, biely dá mat najneskôr 3. ťahom a podobne. Existujú mnohé ďalšie výzvy, ktoré sú zaujímavé na riešenie a pritom jednoduché na vysvetlenie. Jedným takým druhom sú úlohy, v ktorých je cieľom bieleho po sérii svojich ťahov niečo zobrať.

Júl prešiel ako na koni. Tí, čo mali dovolenku v júli, už zarezávajú, tí, ktorí sa tu v júli vyskytovali, tu v auguste asi moc nebudú. Minulý rok som rozmýšľal, že by som vyrobil jedno letné dvojčíslo diskusných frkov, aby nikto o nič neprišiel. Ale potom som si uvedomil, že hlavným motívom je to, že sa mi v tom teple nechce – a pritom by som žiadnu prácu neušetril, len presunul na začiatok septembra, keď to v práci býval brutál. Keď vezmem do úvahy pomerne veľký počet tipov, ktoré sa mi zišli, nemôže byť o vynechaní ani reči. Za to veľmi pekne ďakujem (bez irónie, i keď sa to občas tak formuluje) týmtohľa:

Čo robia obyvatelia Čierneho, časti U Gelačáka robia proti tomu betonárni, ktorú v tejto časti postavil Váhostav? Funguje od roku 1998 a už 11 rokov im život strpčuje prašnosť, hluk, otrasy. Čo robia? Myslíte si, že sa sťažujú? Klikni pre odpoveď. :-)

Bola to zhoda náhod. Jednu som si požičal v knižnici, keď sa mi nepodarilo nájsť inú, ktorú som hľadal. Druhú som vytiahol z knižnice mojej milej. Eduard Petiška: Staré grécke báje a povesti Vojtech Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí Ohó... nie, tieto dve knihy som si teraz nelúskal. Ale keby som ich nebol býval čítaval ako žiak, nasledovné dve knihy by sa mi čítali ťažšie. To sú ony: William Golding: Dvojí jazyk Marie Phillipsová: Když bohové dělají průsery

Keď pred dvomi týždňami v Prahe bezpečnostná agentúra vzala útokom squat Milada, pripomenulo mi to problém, s ktorým sa boria obyvatelia (možno ne-)jedného bytového domu. Tu v Bratislave. Stručne zhrniem, čo o veci viem.

Kedy bude júnový výber? Hádajte. Teplo, teplo, teplejšie, ešte teplejšie, áno! Keď bude najteplejšie. A keďže to je práve teraz, výber je tu. Došlo i zopár tipov od týchto už klasických prispievateľov: llllenkaaa, Pavol, Viliam, Slavomír, Martin, Peter a jumper77. Vďaka!

Keď pred časom Richard Sulík zverejnil jednu svoju zdrvujúcu kritiku na adresu premiéra, tá hromada nekorektných argumentov ma temer donútila napísať reakciu. Potom som mávol rukou, že úlet. Keď však vo včerajšom svojom článku na podľa mňa nekorektnú kritiku opäť odkázal, došlo mi, že stojí za to reakciu napísať. Naozaj sme ochotní argumenty takéhoto kalibru všetci akceptovať? Snáď nie. Ibaže by áno - a v takom prípade si to pod týmto článkom zliznem ja.

V poslednej dobe som mal vcelku šťastnú ruku pri výbere kníh na čítanie. Nazbieralo sa mi ich na stole na popísanie viac, než dnes zvládnem. Úprimne povedané, radšej chválim, než haním. A dnes to vezmeme postupne od dobrého k špičkovému. Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi Mike Resnick: Dobrodružství Irwin Shaw: Chlieb po vodách C. Northcote Parkinson: Parkinsonov zákon čiže honba za kariérou

Pracovné povinosti mi umožnili málo uvoľnenia v posledných týždňoch, naopak rodinné perspektívy veštia málo uvoľnenia v týždňoch nasledujúcich. Preto sme si s mojou milou radi odskočili na víkend do Prahy. Trochu práce, trochu nakupovania, trochu kultúry, trochu hier so synovcami.