Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
V rámci záväzku meškať čo najmenej som sa minulý víkend pokúsil spísať májový výber. Nevyšlo, k pokračovaniu som sa dostal až teraz. Ale predsa, 14. deň v mesiaci je skôr ako minule 19... :-) Tentoraz mi tipmi prispeli: Ivica, Blanka, llllenkaaa, Ivana a jumper77. Vďaka!
(This article is my non-professional translation of my article in Slovak published a few days ago. Unexpected public demand have persuaded me it is worth doing. English speakers: enjoy and excuse mistakes, please!) In my beloved hobby, chess composing, I am mostly concentrating on composing chess problems. Time to time somebody asks me how is it really done, how does the composing go. I think it is about the time to reveal some of approaches. It is not easy to describe creative process, moreover in the very specific area requiring quite a few explanations. That is why also this article is somewhat long, although I hope it is illustrated enough using chess diagrams. I suppose it can interest the reader knowing how to play chess. If such reader would like to understand as much as possible, it could be done, if he finds longer chunk of time, places his chessboard nearby the computer and step-by-step follows the creation of one such problem.
V mojom najväčšom hobby sa zaoberám najmä skladaním šachových úloh. Z času na čas sa ma niekto spýta, ako sa to vlastne robí. Dozrel už čas prezradiť niečo z kuchyne? Povedzme, ale... Nie je to vôbec jednoduché, opísať tvorivý proces, navyše v pomerne špecifickej oblasti, ktorá si vyžaduje dosť vysvetľovania. Preto bude tento článok veľmi dlhý, i keď dúfam, že dostatočne ilustrovaný diagramami. Predpokladám, že môže zaujať najmä čitateľa, ktorý vie hrať šach. Ak chce pochopiť všetko, urobí najlepšie, keď si nájde trochu viac času, rozloží si k počítaču šachovnicu a postupne si spolu so mnou prejde tvorbu jednej takej úlohy.
Máte pocit, že úbohý editor týchto výberov akosi nestíha? Asi to tak bude. Napriek tomu by bola škoda, keby toto celé zakapalo len kvôli môjmu časovému sklzu. Urobím, čo sa bude dať, aby som sa polepšil... ešte šťastie, že dodávatelia tipov opäť nesklamali: Ivana O., leja, Blanka, Samo, Vilo, jumper77 a Daniel Kočiš.
Moje prvé spomienky na túto knižku sú veľmi starého dáta. Nie, nečítal som ju ako násťročný. Len sa vtedy niekedy objavila u nás doma v knižnici. Ani neviem, či v rodičovskej alebo priamo mojej, vlastne neviem dokonca ani to, čia tá kniha presne je. Na čo si však spomínam veľmi presne, to bolo uchvátenie názvom.
Pred štyrmi rokmi som sa zúčastnil premiérového európskeho šampionátu v poľskej Legnici a posledný víkend som si to zopakoval. Z Bratislavy sme cestovali autom piati, vlakom z Košíc sa k nám pridal ešte jeden kus človeka.
Dnes sme žánrovo v akomsi dadizme, v modernej parodickej sci-fi a v klasickom ponurom románe. Najmä posledný kúsok ma nadchol. Boris Vian: Mravenci Robert Rankin: Armageddon jako muzikál Franz Kafka: Zámok
Vravíte, že sa číta málo kníh? Dospelí ľudia čítajú knihy málo a deti prakticky vôbec? Že by sa s tým malo niečo robiť? A čo si myslíte o zlepšováku riaditeľa školy v Spišskom Hrhove?
V šachovej partii existujú ťahy nevšedné. Také, že sa s nimi stretnete raz za uhorský rok. Povedzme také branie mimochodom. Pešiaka si premieňame asi častejšie. Temer bez výnimky na dámu. Prečo by si niekto premieňal pešiaka na vežu alebo jazdca, keď si môže postaviť najsilnejšiu figúru?
Máme prezidenta. Predtým bola akási kampaň. Táto horúca téma bola v posledných týždňach najprepieranejšou na blogu, v SME, v televízii... ale nielen politikou je človek živý. Aj nejaká tá potrava sa hodí, aj nejaký ten suchý humor, prípadne úplne brut. Voľačo som pohľadal a prispeli aj: Ivica, leja, Blanka, Ivana O., Ivana J., jordanka, Jaro Šedivý, Peter, Gabo, Slavomír a Etharios.
Z každého rožku trošku. Zbierka textov z periodík jedného človeka, román pre ženy (teda asi) a zborník sci-fi súťaže. Nečakajte žiadne veľké pochvaly. Michal Hvorecký: Pastiersky list Irena Obermannová: Deník šílené milenky Fantázia 2007
Už som minule písal o prvom diele ságy od Kevina Andresona. Našťastie v knižnici mali aj ďalšie dva diely, Hvězdné moře* a Bouři na obzoru*.
Moja milá mi dnes určila večerný program. Všetko v poriadku, včera som určil ja jej (koncert klavírneho tria Istropolis, veľmi dobrý mimochodom, ale nie o tom som chcel...), takže vlastne bol na nej rad. Vybrali sme sa do kina na dokumentárny film. Slovenský! Opäť! Že nás to ale chytilo, čo? Minule Krátká dlouhá cesta, dnes to bolo niečo trochu pre žalúdok. Aj.
Je tomu približne rok, čo som písal o ochrane bankových vkladov. Vtedy boli ešte chránené do výšky 90 % vkladu a maximálne ekvivalent 20 000 eur. V rámci článku som nadhodil, že možno by mohli byť chránené aj na 100 %. Odvtedy sa nám naplno rozvinula kríza... ako sa prejavila na ochrane vkladov?
Za jeho vyriešenie je vypísaná prémia 1000000 dolárov a ako taký láka rôznych outsiderov a bláznov, aby ho rozlúskli. Jeho formulácia je relatívne jednoduchá, aj keď zase nie až taká jednoduchá ako bola napr. formulácia Fermatovej vety. Pre tých, ktorých zaujímajú podobné problémy (ako divákov, že čo sa to v matematike deje), mám dve stránky na túto tému. Najskôr je to filozoficko-historický pohľad, a potom je to príklad jedného takého riešiaceho optimistu, keď to mám povedať slušne ...
Čoho je moc, toho je príliš. Možno poznáte knižku Parkinsonov zákon čiže honba za kariérou, ktorá je napriek názvu a svojmu štýlu dosť serióznou štúdiou z oblasti riadenia - úradu, štátu, firmy, o personálnych otázkach, vnútornom korporátnom boji...
Veľa vody pretieklo Veľkou riekou odvtedy, čo som sedel na jej brehu. Presnejšie, prešlo už temer pol roka odvtedy, čo sme sa s mojou milou a s ďalšími jedenástimi Slovákmi zúčastnili 51. svetového kongresu šachovej skladby v Jurmale. Je to letovisko ležiace na kose hádam 30 km dlhej medzi morom a riekou Lielupe. Aj preto dnešný prvý výber z kongresových fotiek venujem vode a piesku.
Týmto drobným príspevkom by som chcel vzdať hold svojmu najobľúbenejšiemu blogovému klišé. Je to už tri a pol roka, čo Tomáš Bella zosumarizoval základné ošúchané ťahy, ktorých by sa blogeri mali vystríhať.
Dnes ráno som netušil, ako strávim večer. Myslel som, že... ale kamarátka mojej milej nás vytiahla do kina na film. Na DOKUMENTÁRNY film. Áno. Na premiéru. Takže bolo komu zatlieskať naživo a bolo to aj s rečami. A keďže išlo o dokument na tému "človek človeku vlkom" pôvodne z obdobia druhej svetovej vojny, odchádzali sme domov zamyslení. Lebo jednoduchých a konečných riešení sa ponúka tak veľa...
Pri poslednej návšteve knižnice som si v sci-fi polici povšimol sériu kníh od autora, ktorý ma oslovil. Anderson spolu so synom Franka Herberta napísal sériu predohier k Dune. I keď nedosahujú hĺbku Duny a jej "pravých" pokračovaní, je fascinujúce, ako dobre všetko zapadlo do dielov napísaných oveľa skôr.
