Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Jún pomaly končí, je teda čas na výber. Z istého pohľadu ide o veľmi skorý zber, ale ako to už býva, spracovanie nie je vec jednoduchá a nejakú dobu trvá. Pri zbere mi pomáhali Blanka, Martin, aetna, amras, apoali, fero s., Kaleid, Kukumalu, Miro B., Pracujuca hajtra, palidzi, slusnyobcan a squela, za čo im samozrejme ďakujem.
V poslednom období mi v knižnici pribudli tri knihy venované šachovým problémom. Každá jedna je na dlhšie štúdium a pokiaľ sa pošťastí, tak o nich napíšem i viac, než dnes.
Ak sa zaoberáte sci-fi, fantasy alebo hororom v slovenčine, pravdepodobne ste už počuli o Cene Fantázie. Ak áno, tento príspevok by vás mohol zaujať.* Cena Fantázie je v súčasnosti najprestížnejšou súťažou poviedok v žánroch sci-fi, fantasy a horor na Slovensku. Jej propozície si môžete prečítať, aby ste vedeli, o čo ide. V minulých rokoch som sa zúčastnil ako hodnotiaci čitateľ piatich finálových poviedok, niečo som o tom napísal v rokoch 2010 a 2011. V roku 2011 sa rozhorela aj búrlivá diskusia o výsledkoch verejného hlasovania, ku ktorej som napísal aj zvláštny článok.
Dnes tu máme opäť jeden ženský román, tentoraz z pera Dany Hlavatej. (Pera v dnešnej dobe? Nová doba! Už ani pero nie je tým, čím bývalo. Skôr z klávesnice.) Nedám si pokoja. No pozor, ženský ako ženský. Napísala ho žena, podstatnú úlohu v ňom hrajú rôzne medziľudské vzťahy, ale od evitoviek má dosť ďaleko. Je to totiž detektívka.
V rámci môjho malého projektu "Zoznámenie s tvorbou klasika sci-fi Philipa K. Dicka" som po románoch Neteleportovaný muž a Muž z Vysokého zámku do tretice siahol po románe Vykolejený čas (v originále Time Out of Joint).
Máme polovicu júna. Poviete si, vracať sa k aprílovým diskusiám, to je ako hľadať lanský snech. Ale nie je to také zlé, možno práve naopak. Niektoré hyper-aktuálne vtipy som nezaradil, ostali skôr také preverené viac než šiestimi týždňami prestávky. A to sa snáď oplatí!
Temer každý deň som svedkom mnohých vodičských priestupkov. Preto nechápem, ako je možné, že dopravná polícia musí pokutovať napríklad rozličné vymyslené priestupky a hlúposti, ktoré sa so železnou pravidelnosťou vyskytujú v rubrike Pravidlá na auto.sme.sk. Priestupok je síce priestupok, to sa nedá nič robiť. Ale nie je priestupok ako priestupok, ak viete, čo tým myslím.
Moja ruka tentoraz pri náhodnom siahnutí medzi paperbackové novinky vytiahla v knižnici evitovku. Román od ženy pre ženy. No, ešte nie celkom od ženy, autorka Ivana Furjelová knihu napísala ako gymnazistka. A tiež nie je tak celkom pre ženy.
Človek zažije v reštauráciách všeličo. Dnes som bol svedkom toho horšieho. Až takého zlého, že ma to popchlo napísať tento článok, napriek tomu, že som bol len svedkom a nie postihnutým.
Dnes je deň detí! Čo by som vám, milé deti, mohol venovať k sviatku? Asi najskôr knihu, to je univerzálny darček, pre každého sa dá nájsť nejaká, čo zaujme. A pre rodičov tu mám prvú časť diskusneho výberu za apríl. Témy a prispievateľov dám v druhej časti, aby som teraz nezdržoval.
Vravíte, že kvízová otázka o Leninovi v úvode minulého článku bola príliš jednoduchá? Myslíte si, že základné ruské reálie poznáte viac než málo? V poriadku. Mám v takom prípade pre vás otázku ťažšiu. Kto to boli opričníci? Čo bolo úlohou titulného hrdinu románu Vladimíra Sorokina?
Najskôr kvízová otázka pre mladšie ročníky. Viete všetci, čo je to Lenin? Neuškŕňajte sa a odpovedajte. Teda pokiaľ skutočne viete. Že sa zle pýtam? Že Lenin nie je "čo", ale "kto"? Do istej miery máte pravdu. Ale ani v realite, ani v knihe Aleksa Tarna pravda nie je vôbec jednoduchá.
Pri poslednej návšteve knižnice som si zapožičal okrem iného i dve knihy mimo mojich bežných okruhov. Keďže som mal so sebou malého (3,5 roka), padla nám do ruky jedna detská kniha. Z náhleho popudu som si do košíka priložil knihu aforizmov a smutných anekdot od pána, ktorý bol vo fyzickej potýčke s Pamírom. Hľa, nie každý si to vie rozdať s celým pohorím. Hoci aj to je vlastne smutné.
Pred dvomi týždňami sa tieto ME konali v litovskom Vilniuse. Zo Slovenska sa ich zúčastnila pomerne skromná výprava (už dávno je štandardom, že reprezentuje v podstate ten, kto je ochotný si to zaplatiť peniazmi a časom) a dopadla podľa očakávaní. V podstate celá súťaž dopadla podľa očakávaní.
Chvíľu som uvažoval, že túto väčšiu druhú polovicu marca ešte rozdelím na dve polovice (tiež rôznej veľkosti), ale nakoniec som to nejako zvládol na jeden šup. Nech sa páči. Témy a prispievatelia platia od minula.
Lepšie neskoro ako nikdy, vravia všetci oneskorenci. Rovnako je to aj s marcovým výberom. Mešká. Môže za to moja vyťaženosť v poslednej dobe. K veciam, ktoré sú samozrejmé (rodina & práca, ktorá ma živí) a bežným odkladacím dôvodom sa pridalo aj rozhodovanie MS v šachovej skladbe jednotlivcov, kde musím zhodnotiť 356 úloh. Niektoré z nich poznám, počas troch rokov som videl kadečo, ale aj tak je tam veľa nového. Ale nie o tom som chcel hlavne.
Po Mužovi z Vysokého zámku mi Philip K. Dick poskytol príbeh ďalšieho muža. Bola to taká jednohubka, v rannom trolejbuse som ju vzal z tácky a večer počas kúpania (nie môjho) som ju dorazil.
Kniha rakúskeho spisovateľa Dietmara Griesera o niektorých zaujímavostiach Slovenska bola v roku 2009 u našich západných susedov bestsellerom. Síce v kategórii náučnej literatúry, takže úplné predajné rekordy asi netrhala, ale aj tak mohla byť celkom dobrou reklamou pre naše mladé samostatné Slovensko.
Tretia a posledná kniha zo série Kroník západného pobrežia nasleduje po Daroch a Hlasoch. Pri spätnom pohľade by som povedal, že bola najkomplexnejšia a najzaujímavejšia. Možno je to tým, že dej predchádzajúcich dvoch sa až na drobné odbočky odohrával na tom istom mieste. Sily používajú iný klasický spôsob vystavania fantasy príbehu - putovanie hlavného hrdinu.
V mojej rubrike Knihy som písal už o viac než 300 knihách. Aj ja sám som už na mnohé zabudol, nieto, aby som ešte vedel len tak nájsť svoje staré zápisy o dojmoch - bez trochu zanietenejšieho googlenia. A pritom sa moji známi relatívne často pýtajú, ako tamto, ako toto, čo odporučíš...
