Juraj Lörinc
Riešitelia v Petržalke (po roku)
Ako som už včera spomínal, cez víkend sa konali 21. medzinárodné majstrovstvá Slovenska v riešení šachových skladieb.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Ako som už včera spomínal, cez víkend sa konali 21. medzinárodné majstrovstvá Slovenska v riešení šachových skladieb.
Včera a dnes sa v Bratislave konali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v riešení šachových úloh. Keďže som sa ich tentoraz nezúčastnil, stále nemám k dispozícii kompletné výsledky, ani úlohy, ktoré boli na riešenie predložené. Takže o nich neskôr, zajtra alebo pozajtra. Ale vďaka majstrovstvám sa na piatkovom krúžku kompozičného šachu v Ružinove vyskytovali návštevníci z Prahy. Michal Dragoun mi osobne odovzdal aprílové číslo českého časopisu Šachová skladba. Okrem iného obsahu je v nej výsledok troch skladateľských súťaží Šachovej skladby za rok 2012. Vo všetkých zvíťazili slovenskí autori.
Otvorene sa priznávam, že knihu s týmto názvom som si v knižnici požičal kvôli obalu. Hovorí sa, že obal predáva a platí to hádam vo všetkých oblastiach obchodu. Lenže ja som si ju nekúpil, len požičal na prečítanie. A zvyčajne sa rozhodujem skôr podľa vnútra, z obalu si všímam len meno autora a názov. Tie ostatne neboli na zahodenie ani v tomto prípade - Janovic, Lasica, Vilikovský, Ormandík: Tri lásky. Brali by ste? A brali by ste, keby ste vedeli, aký úžasný depresívny ormandíkovský je obal? Ja áno.
The Problemist je jedným zo svetových špičkových časopisov kompozičného šachu. Mám ho predplatený od roku 2008 a chodí mi viac-menej pravidelne šesťkrát do roka. Nepíšem o každom čísle, ktoré mi príde, toto marcové je ale pre mňa zvlášť potešiteľné.
Už je to veľmi dávno, čo som písal o nejakej nebeletristickej knihe. Čítam ich, ale zvyčajne ich neprepieram v blogu. Viete, siahnem do príručnej knižnice a zahĺbim sa do niektorej kapitoly. Po čase ju odložím. Temer nikdy ich nečítam od začiatku do konca. Brožúra Jak prokouknout lež a odhalit pravdu od Jacka Nashera je v tomto smere výnimkou. Veľkú časť z nej som prečítal zaradom v čakárni u lekára, už nebol problém ju doraziť.
Čitateľ Milan nám poslal svoju príhodu zakončenú právnou otázkou. Parkoval alebo neparkoval? Dostal pokutu oprávnene alebo nie? Podrobnosti v článku.
Tentoraz som sa trochu viac poponáhľal. Polovica marca a výber je už (výnimočne) na svete. Pritom vo februári sa toho udialo relatívne veľa, čo stojí za zmeienku, i keď mal len 28 dní. Až toľko, že som vybrané februárové udalosti v úvode nakoniec musel poodrážkovať, aby z toho nebol úplne tehlový odstavec:
Čeština v titulku naznačuje, že v tomto článku nepôjde o sťažnosť alebo reklamu na nejakú slovenskú firmu. A čo by som písal o nejakej českej firme? Nie, je to niečo úplne iné. Je to názov knihy od Larryho Correiu, ktorá sa zaoberá lovením monštier. Nejde o žiadne poľovačky, kde lovec len počká a odbachne si zakúpený kus. Je to vojna, v ktorej vláda platí za dokázateľne zlikvidované kusy.
Starnem. A tak prirodzene zomiera stále viac ľudí, ktorých poznám. Nie je ľahké sa vyrovnať s tým, že všetci skôr či neskôr odídu. Minulý týždeň zomrel jeden z veľmajstrov v šachovej skladbe, s ktorým som mal tú česť sa poznať, Milan Velimirović z Belehradu.
(verzia 6.3.2013) Blog je médium, ktorého prirodzenou vlastnosťou je postupné odrolovanie starších článkov do prepadliska dejín. No v tejto rubrike sa okrem pravidelného informovania o novinkách a reakciách na aktuálne udalosti venujem aj dlhodobému budovaniu základne pre porozumenie šachovým úlohám. Preto som spísal obsah triedený podľa tematických oblastí.
Pokračovanie 1. dielu pokrýva plus mínus druhú polovicu januára. Ďakovačka a témovačka tam, tu ideme in medias rex, ako hovoria vzdelanci.
Čo vám budem vykladať. Január bol masaker, pokiaľ ide o počet záznamov, ktoré mám v adresári o oznámených diskusných hláškach. Spolu som narátal 64 hlásení, z nich niektoré boli viacnásobné. Super, ďakujem mojim agentom, ktorými boli tentoraz Zuzana, Blanka, Martin, Adri, apoali, Daniel Ď., darebnica, Emusha, guglielmo, jorge, Juraj Macko, Kaleid, Miro K., palidzi a squela.
Vchádzame do ďalšej knihy, ktorú som prečítal. Volá sa rovnako ako tento článok. Je z neho zrejmé, že som ju čítal v češtine. Ale vôbec nie je jasné, o čom je kniha samotná. Tipnete si teda?
Väčšina kníh, ktoré čítavam, nemá s mojou realitou veľa spoločného. Iste, vždy sa nájdu myšlienky, ktoré možno preniesť zo sci-fi do pozemskej reality Slovenska 21. storočia. Sex a city sú v ženských románoch, aj v mojom živote. Náučná literatúra mi prináša poučenie, ktoré možno niekedy skutočne využijem. Ale väčšinou ide len o zlomok toho, čo si v knihe prečítam. No Deník zoufalého otce od Sama Holdena sa podobala našej realite oveľa viac než je bežné. Normálna niekoľko-sigma výnimočná udalosť.
Stalo sa, že som pri jednom nočnom čítaní po dlhom čase mal ako pozadie pustený prenos zo slovenského parlamentu. To, čo som úchytkom videl a počul, sa mi spojilo so správami za posledný rok. Výsledkom bol živý obraz.
Dnes budem trochu o peniazoch. Aj keď obyčajne sú moje články z trochu iných kategórií (knihy, diskusný humor, kompozičný šach), živí ma už dlho niečo úplne iné. Peniaze. Finančné riziká. Vďaka tomu, že im trochu rozumiem, môžem s nimi pomáhať iným. A za svoju prácu tiež dostávam peniaze.
Počas uplynulého víkendu sa konala tradičná januárová súťaž šachových riešiteľov s názvom International Solving Contest. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že sa koná naraz na mnohých miestach sveta. Na Slovensku sa riešilo až na troch miestach, v Bratislave, v Košiciach a v Žiline. Zatiaľ čo výsledky v slovenských účastníkov expertnej kategórii neboli výnimočné, v amatérskej to vyzerá celkom dobre.
Neviem, či mesiac december považujete skôr za prasinec v súlade s Fándlyho Piľním poľním aj domajším hospodárem alebo za mrazeň v súlade s Lichardovou Domovou pokladňicou. Každopádne Vianoce boli krásne na snehu, aspoň tu na Slovensku. A to sa počíta, či je mráz alebo zabíjačka.
Druhá kniha zo série Kroník západného pobrežia bola o čosi pozitívnejšia ako prvý diel Dary. Pozitívnejšia v tom zmysle, že príbeh bol menej temný, aj keď ide opäť o veľa strádania.
Veľa čítam. Detektívne romány patria k mojim obľúbeným žánrom. Dominik Dán už od roku 2005 vydal viac ako tucet detektívnych románov. Vraj sú celkom dobré. A predsa, predsa, predsa som od neho zatiaľ nič nečítal. Možno to bude tým, že sa akosi inštinktívne vyhýbam práve populárnym novinkám, dostávam sa ku nim len veľmi výnimočne. Až keď mi ich niekto strčí pod nos alebo aspoň do ruky.