Volám sa Lucia Drábiková. Mám 42 rokov, som vydatá, mám tri deti. Žijeme v Piešťanoch. V parlamentných voľbách 2020 kandidujem do NRSR za OĽANO s číslom 28. V roku 2017 som bola zvolená za poslankyňu Trnavského samosprávneho kraja za okres Piešťany za OĽANO. Som psychologička, pracujem ako riaditeľka pobočky Centra pomoci pre rodinu v Piešťanoch, venujem sa prevencii, prednášam, robím poradenstvo, publikujem. Na VÚC sa zaoberám školstvom, som členkou komisií zdravotníctva a regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, členkou školských rád stredných odborných škôl okresu Piešťany. Pôsobím ako krajská koordinátorka projektov Fóra života, som členkou Správnej rady Poradne Alexis. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vodičák som urobila ako 17-ročná. Trvalo 10 rokov, kým som začala jazdiť. Prvé pokusy s otcom ako spolujazdcom boli demotivujúce a odstrašujúce. Panicky som sa bála, robila samé chyby a neverila som, že raz budem jazdiť.
Škoda si kaziť život trpkosťou a pripomínaním starých krívd. Škoda ostávať v roli obete, ak môžeme byť slobodní. Pretože odpustenie pomáha, kým zatrpknutosť otravuje a ničí radosť zo života.
Štátnice som zvládla. Dostala som našťastie ľahké otázky. Dedo kúpele so mnou prežil. Každú noc som sa pri ňom strhávala zo spánku, lebo strašne chrápal a sem tam akoby prestal dýchať. Bála som sa, či dýcha, čo ak prestane.
...a vidieť svetlo, oblohu, zhlboka sa nadýchnuť a povedať si, že nejde o život, hoci istým spôsobom práve o ten ide. A teda o schopnosť si ho užiť, vnímať krásu, prežívať radosť. Aspoň na chvíľu, do ďalšieho ponorenia sa...
Keď skončím vysokú, keď stretnem toho pravého, keď sa presťahujeme, keď pôjdu deti do škôlky, dokončíme terasu, zariadime obývačku, keď schudnem... Keby sa to vtedy tak nestalo, keby som ju/jeho nestretla, keby som tam nešla...
Trvalo mi istý čas, kým som pochopila, že ju nezachránim a že ja nemôžem zaplniť celú jej osamelosť a že môžem urobiť čokoľvek je v mojich silách, nebude spokojná. A to nie je ani moja úloha. Ani zodpovednosť.
Babka je mi viac ako stará mama, vyrastala som u nej podstatnú čas detstva. Poznám ju lepšie, ako som poznala vlastnú mamu, tiež príbehy a postavy jej života. Mnohé som počula tisíckrát. Vojnová generácia.
Pred piatimi rokmi som začínala písať blog. Len tak skusmo. Bývali sme vtedy v Prahe, milovanom meste, dni som trávila s dvoma malými deťmi popri ktorých som písala dizertačku o odpustení...
