Asi neexistuje človek, ktorý by v dnešnej dobe necestoval aspoň jeden raz vlakom. Viem, úroveň poskytovania tejto služby na Slovensku zaostáva za vyspelými krajinami západnej Európy minimálne 25 rokov, ale v rámci možností ŽSSR (Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky) sa dá povedať, že IC, EC a aj niektoré rýchliky sa snažia aspoň priblížiť štandardu krajín s vyspelou železničnou dopravou.
Už skutočne neviem, čo všetko musí urobiť a aké vysoké pokuty rozdať Slovenská obchodná inšpekcia, aby si predajcovia – veľké nákupné centrá uvedomili, že ľudia na Slovensku nie sú hlúpi a že sú rovnakí spotrebitelia ako ľudia s tzv. Západnej Európy. Obchodné reťazce si asi vôbec neuvedomujú (mimochodom rovnako ako úradníci), že oni žijú z toho, že k nim ľudia chodia nakupovať.
Už sa Vám určite mnohokrát stalo, že ste si v poštovej schránke našli oznam o uložení zásielky na Slovenskej pošte, a.s. (SP) a Vy nechápete, ako je to možné, veď ste celý deň boli doma (to už je jedno z akého dôvodu) a list či balík ste si mohli osobne prebrať. Mne sa s kolegyňou nedávno prihodila podobná situácia, keď sme našli v poštovej schránke našej firmy oznam o uložení zásielky – balíkov (2x10kg) na miestnej pobočke SP.
V tomto blogu by som sa rád venoval situácii na našich cestách v zimnom období. Konkrétne by som rád vyjadril pár myšlienok na základe vlastných skúseností s cyklistami na zimných cestách. Je až neuveriteľné kam siaha ľudská nevedomosť, neuvedomenie si rizika, podcenenie situácie či precenenie vlastných schopností, skrátka kam až siaha Ľudská hlúposť.
Na úvod chcem poďakovať všetkým blogerom, ktorý reagovali na môj prvý blog k tejto téme. Rád by som nadviazal na prvú časť môjho blogu ohľadom platenia parkovného v turisticky atraktívnych častiach Slovenska a porovnal to s mojimi aktuálnymi skúsenosťami zo zahraničia. Konkrétne z veľmi turisticky lukratívnej časti Starého kontinentu – Švajčiarska.
Určite si každý z nás čo denne sadáme za volant našich plechových miláčikov položil otázky ako: „Prečo sa na Slovensku jazdí tak bezohľadne?, Prečo ignorujeme chodcov čo sa snažia prejsť po prechode chodcov?, Prečo nepovažujeme cyklistov za rovnocenných účastníkov cestnej premávky?, Prečo vždy nervózne trúbime na starú Š120, ktorej vodič robí čo môže, ale viac to svojho auta nevyžmýka?, Prečo to na Slovenských cestách nefunguje?, atď.“ Takýchto „Prečo“ sme si určite položili mnohí nespočetne veľa krát, a hlave tí, ktorí majú to možnosť šoférovať aj mimo Slovenska.
Nedávno sme sa s manželkou rozhodli stráviť jeden týždeň v jednom ozdravnom zariadení v Nízkych Tatrách a oddýchnuť si trošku od každodenných problémov. Zobrali sme si preto v práci dovolenku, pobalili pár vecí a vyrazili v ústrety oddychu v príjemnom a nádhernom prostredí našich hôr, kde sa nemusíte o nič starať, len si užívate plným dúškom služby personálu, čistý vzduch, krásnu prírodu, oddych a relax a všetky starosti každodenného života ostávajú niekde ďaleko v zabudnutí
