Nedeľa je deň, kedy Boh oddychoval. Ej, márišku, ale či varil? Lebo taká kačka zabije ti aj pol dňa, daj pokoj. Nedeľa má u nás prehnane nemenný rámec. Hlavnú časť dňa varíme a jeme a vadíme sa, kto umyje riad. A potom sa povaľujeme po byte, akoby nikto nevedel, čo si počať s časom. Volím, že nedeľa je neproduktívny deň. No má to svoje čaro.
Nedeľa je akurátna na poéziu, rádio Devín, presádzanie kvetov a nie je vhodná na odvolávanie premiérov.
Keby bola nedeľa žena, v tom mám jasno, mala by klobúk a skladanú sukňu s volánom na konci. Keby mala byť nedeľa hlasom, bola by Jurajom Benetinom, keby mala byť slovom, bola by divánom, ak by bola jedením, tak chlebom s masťou a cesnak ku tomu. Babkina štrúdľa - aj tá je na nedeľu. Keby mala byť nedeľa miestom, bola by babkinou špajzou. Makové záviny, lekváre uložené podľa rokov a visiace klobásy. Exkurzia na nedeľu.
V nedeľu mi je najmilšie sedieť na otcovej strane manželskej postele, kde ma lúče dohonia, ale robota si ma tam nenájde; a mudrovať o živote. Nedeľa je nevyspytateľná ako zamilovaná žena. Je príjemná ako tie jej tri mäkčene, za obedom si môžete dať kávu a za tým hneď šlofíka, no na jej konci sa už musíte besnieť, koľko vám treba spať, aby vás ráno netrafil šľak.
Nedeľná kultúra, to je stres z nového týždňa, ale vďaka za ten starý. V nedeľu ticho sedím, rekapitulujem, že ak som sa po celom týždni dostala až sem,
život ma má rád.
V papučiach a s čajom vo veľkom kofli pripíjam na nedeľné bežnosti, na to, že sa môžem modliť za nový týždeň.
Snáď Boh neoddychuje až toľko a dopraje ho všetkým. Výnimočný.
