Niekedy si myslím, že myslím ako muž. Ale márnivá som ako žena. Žijem podľa hesla, že všetko je tak, ako má byť. Že Boh žehná naše kroky a keď ho pustíme do svojho srdca, nejestvujú nesprávne rozhodnutia. Každý deň je dar a každý človek diamant a moja najväčšia múza je moja matka. Zoznam autorových rubrík: Krakov, Sovia pošta Tiborovi, Scestne z ciest, Súkromné, Nezaradené
Kráčam primŕzajúcou alejou a myslím na teba. Niežeby som inokedy na teba nemyslela, ty viťúz. Kradneš mi myseľ ani rabovačka v Japonsku po tajfúne. Kráčam vychádzkovým krokom, akoby zajtrajšok nemal byť a čím väčšia mi je zima, tým pomalšie idem, kľudnejšie, akoby na protest ľudským pocitom.
NBA odohrala tridsaťpäť zápasov, odkedy sme sa posledne videli (ak som ovšem správne počítala, a, popravde, dosť o tom pochybujem). Vlastne, ťažko povedať, či sa to ráta ako stretnutie, keď ty si ma videl a ja teba nie.
