Neviem, ako vy ste porozumeli Mikloskovmu clanku, ale ja som musela premyslat ako mu rozumiet. Podla mna sa nemusel vyjadrit strucne. To je fajn, ze vsetko podrobne vysvetlil, ale mohol aspon niekde v tom dlhom clanku zhrnut svoje dovody do tak jednoducheho vyjadrenia, aby sme mu rozumeli, ci je za zakaz potratov alebo nie.
V podstate neviem pisat o viere. Viera je asi dost osobna zalezitost, aby sme otvorene chceli pisat vsetky svoje myslienky, ako ju presne my chapeme, ako v nej rozmyslame. Myslim si, ze nie som sama, co by som povedala, ze sa bojime zosmiesneni, ze ja takto chapem vieru, takto uvazujem, nad tymto rozmyslam. No neverim, ze veriaci nepremyslaju, ako sa to tu casto clovek docita, ze veriaci clovek ma miesto rozmyslania naporudzi len plastelinu do logickych dier v svojom premyslani o svete.
Tiez som si vsimla, ze blogeri maju na svojich blogoch citaty alebo nejake slova, ktore sa im najviac pacia. Mne sa doteraz ziadne nepacili tak vylucne, ale predsa len som nieco nasla, co sa najviac paci mne o stretnutiach ludi. Tych par, ked stretnete, doteraz som to volala vietor z Avalonu, ktory s niektorymi ludmi dul, sa naozaj stretavaju ako kniezata putujuce... Kedze je to tak dlhe, a ja som to tak rozsekala do riadkov, tak neviem ako by som si to na moj obrazok hore mohla dat.
Moj muz mal a ma taku pesnicku, ktoru vzdy tvrdil, ze keby zomrel, tak tu by chcel mat aj na pohrebe. To vam neprezradim aku, ale aj roky po rozvode, ked mi niekedy prislo luto, ze aky byval, tak som ju pocuvala a myslela na to, ze keby zomrel, tak by som mu ju aj tak zabezpecila aby ju mal. Pripominala mi vsetko to najlepsie z neho, taku nadcasovost nad nasim vztahom, nech by sa udialo cokolvek, aspon v tej pesnicke by nasa laska nezmizla.
